Pôvodný nápad bol podletieť bratislavský Nový most tak, ako sa to robí každoročne v Budapešti. Piloti namietali bezpečnosťou. Ale to, čo každý predviedol po dva razy počas štyridsiatich sekúnd, zatajovalo dych ešte viac.
Bola to adrenalínová kombinácia superpresnej pilotáže pätnásť metrov nad Dunajom so slalomom medzi pylónmi a požiadavkou čo najkratšieho času na splnenie zostavy. Štyridsaťjedenročný Rakúšan Hannes Arch to na druhý pokus dokázal za 35,54 sekundy. Jeho päťdesiatdvaročný maďarský súper Péter Besenyei, muž, ktorý pomáhal tieto preteky zakladať, bol o jednu a štvrť sekundy pomalší. Tento podľa prieskumov tretí najznámejší Maďar, znalec vín, milujúci otec dvoch dcér, nadšený rybár, lyžiar, potápač, fotograf, cyklista a karatista pristával už na trati formuly 1 i na jednej budapeštianskej ulici.
SKÚŠKA PILOTA. Ani po päťdesiatke nemá problém sadnúť za riadenie 630 centimetrov dlhého amerického športového lietadla a rútiť sa medzi bránky na trati rýchlosťou aj vyše sto metrov za sekundu. Veď najstarší z vlaňajšieho tímu pilotov Klaus Schrodt má už vyše 61 rokov. Chce to perfektnú bleskovú orientáciu v priestore, superkrátky reakčný čas a dobrú psychickú i fyzickú kondíciu. „Pri prudkom stúpaní alebo klesaní je telo pilota vystavené preťaženiu až 10 G, osemdesiatkilový človek má pocit, ako keby vážil osemsto kíl,“ vysvetľuje. „Akoby sa išla odkrviť hlava, kým krv sa mi tlačí do nôh. Proti tomu môže pomôcť iba intenzívna svalová aktivita. Tvár sa vám predžuje a telo sa vtláča do sedadla. Kto nie je trénovaný akrobat, môže upadnúť do bezvedomia.“ Tvrdí, že hrozba nešťastia je minimálna, ak človek za letu prísne dodržiava všetky pravidlá súťaže a pilotáže.
