Kosovo na Kaukaze?
Keď vo februári vyhlasovalo nezávislosť Kosovo, Rusko varovalo, že je to precedens a podobné časované bomby sú na Kaukaze. Jedna z nich už vybuchla – Južné Osetsko. V tieni začínajúcej olympiády v Pekingu sa tam rozhoreli boje medzi osetskými separatistami a gruzínskou armádou. Ako to už býva, zo začiatku konfliktu sa obviňujú obe strany. V pozadí je však veľký brat Osetíncov – Rusko. Rusi, ktorí aktívne vyslali armádu na pomoc Osetíncom, majú v rukách jeden argument. Ak svet dovolil odtrhnúť sa Kosovu, prečo to nie je možné v Južnom Osetsku. A že ruské tanky zaútočili aj na zvyšok Gruzínska? No a čo, veď aj NATO bombardovalo Srbsko. Na druhej strane Rusko, obranca samostatnosti Osetíncov, samo bráni odtrhnutiu Čečenska.
O samostatnosť maličkého Južného Osetska však v tomto konflikte nejde. Ide o tradičný vplyv v regióne, ktorého sa Rusi nemienia vzdať, a tiež o ropu. Gruzínci ich už dlhšie dráždili svojím príklonom k Západu. Zakaukazská republika, usilujúca sa o vstup do NATO, je pre nich silná káva. Navyše, cez Gruzínsko ide dôležitý ropovod z Baku cez Tbilisi do tureckého Ceyhanu. Ak by sa odstavil, čierne zlato potečie cez Rusko.
Gruzínsky prezident Michail Saakašvili prirovnal v rozhovore pre CNN ruské útoky k invázii v Československu z roku 1968. I keď prirovnanie pokrivkáva, cieľ apelovať na západné mocnosti plní. Či napokon nechajú Gruzínsko v štichu, je otázne. Na rozdiel od Českoslovenka, Rusko zrejme nemá v úmysle obsadiť Gruzínsko na dlhé roky. Chce ho iba trocha postrašiť, aby skrotlo. Z pozície víťaza sa neskôr lepšie vyjednáva.
