Je to sanatórium na čistenie hláv unavených manažérov, podnikateľov, ktorí chcú mať na pár dní svätý pokoj
Mikrobus jedného z dvoch ostrovných taxikárov nemá do ostrej zákruty nad prístavom Svätý Michal šancu. Bartul Antičević musí trochu cúvnuť, potom kúsok dopredu, ešte raz cúvnuť, až sa vykrúti. Potom ešte jedna zákruta s cúvaním a jazda na jednotke päťdesiat metrov nad prístav. Volá sa rovnako ako ostrovné sídlo i celý ostrov. Lastovo.
Vpivničke pod svojím domom a penziónom uprostred prezentácie bieleho vína z odrody maraština, ktorá sa pestuje vraj iba na Lastove, a rubínového voňavého plavacu sa Ivo Pavličevič ospravedlňuje a slovo odovzdáva synovi. Robota volá. Je vodičom jediného miestneho autobusu a musí odviezť ľudí z mestečka Lastovo do prístavu Ubli k linke katamaranu cez Korčulu a Hvar do Splitu. Denne obslúži ešte dva trajekty, ktorými je k pevnine takmer päť hodín a potom sa ostrov stáva svetom ticha. Tak mu čas vystačí aj na vinohrad, ktorý dá osem až desať ton hrozna. Víno zväčša rozpredá, z trochy vypáli rakiju, a aj tú predá. Po oberačkách príde čas na olivy. Zbiera do Vianoc, uprostred zimy lisuje a olej takisto rozpredáva. Za sedemdesiat kún (približne 290 korún) s výnimkou toho, čo potrebuje manželka do kuchyne. Tá spotrebuje viac než bežná domácnosť, lebo Marija varí pre hostí v štyroch izbách ich penziónu. Špecialitou sú večere s rybami a morskými potvorkami, ktoré vie pripraviť na toľko spôsobov, že sa hostia neobjedia, aj keby ich mali na každý deň.
CHORVÁTSKY KONIEC SVETA. Štyridsaťšesť štvorcových kilometrov, päťdesiatpäť námorných míľ (102 kilometrov) od Splitu i Dubrovníka, najvzdialenejší ostrov i súostrovie od pevniny. Štyridsaťdeväť ostrovov a ostrovčekov, ktoré s výnimkou najväčšieho Lastova, menšej Prežby a ešte menšej Mrčary majú iba meno, nie však obyvateľov.
