„Na svete je stále čo objavovať!“ znie motto National Geographic Society. Veľká pravda. Najlepšie čosi celkom nové. Ale aj známe, no na nečakanom mieste. To druhé sa teraz podarilo v Brazílii – konkrétne nájsť urbanizovanú krajinu v zdanlivo panenskej džungli.
Archeológovia v oblasti brazílskej Amazónie, ktorú dnes zväčša pokrýva hustý prales, odhalili stopy zložitej sústavy mestečiek a dedín. Vznikla a stáročia prosperovala v ére pred a tesne po príchode Európanov do Nového sveta, až približne do roku 1600. Jej obyvatelia neboli iba lovci a zberači. Pestovali plodiny a chovali zvieratá, najmä ryby. V časopise Science to napísal Michael Heckenberger z Floridskej univerzity v Gainesville spolu so siedmimi kolegami z USA a Brazílie. M. Heckenberger oblasť skúma viac rokov a v tíme má Indiánov z miestneho kmeňa Kuikuroov. Vedcov dnes vďaka znalosti terénu i ústne z generácie na generáciu prenášanej tradície usmerňujú k cenným náleziskám. Jeden z nich, Afukaka Kuikuro, je aj spoluautorom článku v Science. Po legendárnych mestách v amazonskej džungli pátrali cestovatelia, dobrodruhovia i obyčajní ziskuchtivci. Čakali nádherné stavby, sochy, maľby – a predovšetkým veľa zlata. Aj britský plukovník Percy Fawcett, hoci jeho hnala najmä túžba nájsť „stratené mesto Z“. Údajne sa stal predlohou postavy Indianu Jonesa. Zmizol a asi aj zahynul v roku 1925 pri výprave na horný tok rieky Xingu, prítoku Amazonky v juhozápadnej Brazílii. A presne tam džungľa naozaj skrýva urbanizovanú krajinu. Hoci prozaickejšiu, než akú očakávali hľadači indiánskych pokladov. Nijaká druhá aztécka metropola Tenochtitlán, inkská Cuzco alebo mayské Chichén Itzá, Copán či Tikal. Určite však na úrovni typickej sústavy mestečiek a dedín v starom Grécku a vo väčšine stredovekej Európy. Dávni obyvatelia brazílskych federálnych štátov Acre, Amazonas a Rondonia a bolívijskych departementov Beni a Pando výrazne zmenili krajinu, aby pestovali plodiny na vyvýšených poliach a chovali ryby v rybníkoch prepojených kanálmi. Pomocou systému hrádzí s cestami využívali na chov rýb aj sezónne záplavy lesa. Okolo sídiel vybudovali mohutné obranné valy zo zeminy a vodné priekopy.
Opravená predstava. Realita je teda pravým opakom bežnej predstavy Amazónie ako panenského dažďového pralesa s riedkym osídlením Indiánmi na úrovni lovcov a zberačov kamennej doby. Tá platí iba v jej husto zalesnenom jadre pri toku Amazonky. V spomenutých častiach Brazílie a Bolívie i západnejšie na rozhraní džungle a saván či hôr, kam zasahovali výbežky vyspelých andských kultúr, stáročia prosperovali ľudské sídla.