Možnosti štúdia v zahraničí nevyužívajú Slováci tak, ako by mohli
Načo sa teperiť do zahraničia, povie si obyčajný študent slovenskej univerzity. Je okolo toho veľa papierovania, neuznajú mi skúšky, je to drahé a navyše neviem poriadne cudzí jazyk. Omyl. Byrokracia pri vybavovaní zahraničného štúdia nie je až taká hrozná, absolvované predmety sú zväčša doma akceptované, výdavky čiastočne pokryje grant a cudzí jazyk netreba ovládať na profesionálnej úrovni. Jednoducho, benefity zo zahraničného študijného pobytu prevažujú nad negatívami. Potvrdzujú to študenti, ktorí na zahraničnej univerzite boli, školskí koordinátori, ale aj organizácie poskytujúce štipendiá a granty.
Len nedávno nastúpili vysokoškoláci do školy a už by sa mali rozhodovať, či by chceli v letnom semestri študovať v zahraničí. Niektoré uzávierky prihlášok na štipendijné pobyty do zahraničia sa totiž končia v októbri, prípadne novembri. Možno sa zdá, že o uchádzačov nebude núdza, ale nie je to tak. Podľa Michala Fedáka, koordinátora Národného štipendijného programu, na Slovensku zahraničné pobyty nie sú až také populárne. „Napriek tomu, že celkový počet študentov za ostatné roky narástol, počet absolventov študijného pobytu v zahraničí sa nejako výrazne nemení,“ hovorí. Prečo je to tak, keď možností študovať v zahraničí je dnes v porovnaní s minulosťou neúrekom? M. Fedák tvrdí, že za to môže uzavretosť nášho vysokoškolského systému.
Ako a prečo sa teda vybrať na hosťovanie na zahraničnú univerzitu?
