Ženy majú viac kazov
John Lukacs z Oregonskej univerzity v Corvallise (USA) skúma, ako civilizácia ovplyvňuje ľudské zdravie. V časopise Current Anthropology zhrnul svoje poznatky o vývoji stavu chrupu žien. Civilizácia vznikla s produkciou potravín pestovaním plodín a chovom hospodárskych zvierat. Išlo o prechod od ekonomiky a pohyblivého života lovcov-zberačov k usadlejšiemu životu poľnohospodárov a pastierov. J. Lukacs analyzoval záznamy o frekvencii výskytu deravých zubov a zubného kazu podľa pohlaví. Išlo o prehistorické i dnešné ľudské populácie z rôznych kultúrnych okruhov. Prechod k produkcii potravín všeobecne sprevádzalo zhoršenie chrupu. Viac postihlo ženy. Vysvetľovalo sa to odlišným správaním mužov a žien, vrátane deľby práce a uprednostňovanej stravy. Špecifická fyziológia pohlaví zostávala v tieni. Práve tam je zrejme vysvetlenie. Najmä v dramatických zmenách aktivácie ženských hormónov. J. Lukacs potvrdil, že ženy majú od vzniku civilizácie horší stav chrupu ako muži. Usadlejší život viedol k zvýšenej plodnosti žien. Vďaka prebytkom potravín prežívalo viac detí, čo si tiež vyžadovalo zvýšenú potrebu pracovných síl. Lenže zmenená výživa počas tehotenstva záporne ovplyvnila ženský chrup. Spolu s celkovým posunom výživy k uhľohydrátom a deľbou práce to vyústilo do medzipohlavne rozdielneho typického stavu chrupu. Dospelé, viackrát tehotné ženy ho podľa J. Lukacsa mávajú častejšie zlý, čo je dôsledok zvýšenej hladiny ženských hormónov. V organizme vyvoláva fyziologické zmeny, ktoré prispievajú k zubnému kazu. Ženské estrogény sa tým líšia od mužských androgénov. Ide o kumulatívny účinok estrogénov, ktorý zahŕňa ich výkyvy počas puberty. Druhý faktor predstavujú sliny. Ženy ich produkujú menej ako muži, čím sa im zo zubov horšie odstraňujú zvyšky jedla. V tehotenstve sa im zasa zmenou zloženia znižujú antimikrobiálne účinky slín. A napokon sú v hre „tehotenské chute“: v prvom trimestri osobitne nechuť voči mäsu a v poslednom, naopak, neodolateľná túžba po vysokoenergetických, mimoriadne sladkých jedlách.
Bluetooth pomáha aj nevidiacim
Aby sa nevidiaci ľudia dostali v známom prostredí z bodu A do bodu B, naučia sa odrátavať si kroky. Napriek tomu môžu stratiť cestu, pretože nie vždy vedia, okolo čoho prechádzajú. S dobrým nápadom prišli vedci, technici a študenti z Michiganskej univerzity – vyvinuli takzvané „hovoriace body“ (talking points) mestského orientačného systému. „Je to prvý krok k vytvoreniu audio virtuálnej reality. Navrhli sme ho pre ľudí nevidiacich alebo s ťažkými poruchami zraku, ale prinesie úžitok aj vidiacim,“ vysvetlil jeden z vývojárov James Knox. Systém „hovoriacich bodov“ využíva technológiu Bluetooth. Cez špeciálnu čítačku poskytuje hlasom alebo obrazom informácie o mieste, kde sa okoloidúci práve nachádza. Možno ju ovládať hlasovými pokynmi alebo dotykom. V budúcnosti by mohol ako prijímač fungovať aj mobilný telefón, ale predstavený prototyp, veľký približne ako brožovaná kniha, zatiaľ netelefonuje. „Ak táto technológia uspeje, mohli by sme týmto systémom označkovať celý svet,“ uviedol študent Jason Stewart. Pomocou internetových stránok sa informácie o dôležitých miestach pravidelne aktualizujú a dopĺňajú o komentáre používateľov. Ak by v blízkosti signálneho bodu prechádzali vidiaci ľudia, mohli by sa dozvedieť o zaujímavostiach pozdĺž svojej trasy alebo o sortimente či predajných akciách v okolitých obchodoch. Pre nevidiacich chodcov môžu mať rovnaký význam, ale predovšetkým by pomohli vyplniť medzery v ich znalostiach cesty, napríklad kde hľadať verejné toalety, policajnú stanicu, zastávku verejnej dopravy alebo reštauráciu s jedálnym lístkom v Braillovom písme. „Hovoriace body“ za necelých dvadsať dolárov si môžu kúpiť majitelia obchodov, reštaurácií a ďalších podnikov, aby prilákali zákazníkov informáciami o najnovšej či mimoriadnej ponuke. Mestá by nimi mohli zasa označiť informačné centrá, parky alebo ďalšie verejné inštitúcie.
Evolúcia
Ryba s hlavou krokodíla
Preparátori skamenelín Frederick Mullison z Akadémie prírodných vied vo Filadelfii a Bob Masek z Chicagskej univerzity vyše roka konzervovali a skladali jemné detaily skamenených kostí hlavy zvláštneho tvora. „Výsledok stál za to. Ich výskum detailne priblížil hlavu živočícha s vedeckým názvom Tiktaalik roseae, ktorý žil pred 375 miliónmi rokov. Potvrdilo sa, že toto zvieratko veľké ako statný kapor je dôležitým medzistupňom v evolučnom vývoji od rýb k stavovcom kráčajúcim po súši. Výsledky najnovšej štúdie, ktorú publikoval časopis Nature, rozšírili naše poznatky o evolúcii suchozemských živočíchov. Prechod z vodného prostredia zahŕňal rozsiahly súbor morfologických zmien. „Hlava týchto zvierat získala počas prechodu pevnejšiu stavbu a v rovnakom čase tiež väčšiu pohyblivosť oproti telu,“ hovorí Ted Daeschler z filadelfskej akadémie. Trendy vo vývine hlavy zahŕňali tiež sploštenie lebky a predĺženie nosa. Tím Akadémie prírodných vied vo Filadelfii objavil fosílie Tiktaalik roseae v roku 2004 na Ellesmere Islande v severnej Kanade. Toto stvorenie bolo veľkým vodným dravcom. Tiktaalik roseae má na lebke, krku i rebrách znaky rovnaké s ranými štvornožcami a ďalšie zasa spoločné s rybami, napríklad šupiny a plutvy.
