Vo vojnou poničenom Japonsku sotva kto mohol čakať, že dospievajúci chlapec oslepený atómovou bombou v Nagasaki dokráča na vedecký vrchol. A že človeka, ktorý načas prišiel o svetlo, vrtochom osudu odmenia za výskum svetielkovania.
Počas atómového bombardovania mesta Nagasaki 9. augusta 1945 stratil sedemnásťročný Osamu Šimomura na niekoľko týždňov zrak. Jeho otec bol dôstojník cisárskej armády. O. Šimomura vyrastal na miestach, kam otca zaviedli služobné povinnosti. Najprv v Mandžusku na severovýchode Číny. Potom späť v Osake v Japonsku. Rodina sa neskôr presťahovala do Isahaje v prefektúre Nagasaki a tam ju zastihlo atómové bombardovanie.
Doznievajúce zdravotné problémy i rozhárané pomery povojnového Japonska skomplikovali O. Šimomurovi cestu k vzdelaniu. V roku 1951 však napriek všetkému zavŕšil štúdium na Nagasackom farmaceutickom kolégiu, patriacom pod tamojšiu univerzitu. Od roku 1955 pracoval ako výskumný asistent u profesora Jošimasaa Hiratu na Nagojskej univerzite, kde roku 1958 získal titul magister v odbore organickej chémie. Sám o svojom vzdelaní a práci hovorí: „Väčšinu poznatkov som získal samoštúdiom. Ak si nájdete za- ujímavý problém, skúmajte ho až do konečného vyriešenia, ťažkosti prekonáte, nedajte sa odradiť. Vo výskume sú vždy ťažkosti.“ Práve práca v laboratóriu J. Hiratu, skvelého vedca i človeka, nasmerovala O. Šimomuru na cestu k Nobelovej cene za chémiu pre rok 2008.
