Väčšina slovenských podnikov sa orientuje na export, čo musí domáca produkcia zákonite pocítiť
Finančná kríza zasiahla aj Slovensko. To je isté. Nie sme izolovaná ekonomika. Ale to, v akej miere a kedy naplno prepukne, nevie azda nik. Dôsledky turbulencií však neveľké Slovensko ako exportná krajina pocíti skôr sprostredkovane. Hrozí mu nižší dopyt po výrobkoch, spomaľovanie rastu ekonomiky, zvýšená nezamestnanosť či zmrazenie rastu miezd.
Spravodajské relácie dvoch slovenských komerčných televízií uviedli zhruba pred mesiacom tesne po sebe dve reportáže. Prvá hovorila o tom, že sa v našich sadoch urodilo veľmi málo jabĺk a ich cena bude vysoká. Tá ďalšia priniesla, na počudovanie, úplne opačné informácie. Dnes sa podobných príspevkov, v ktorých vystupujú ekonomickí experti a odlišne hodnotia finančnú krízu a jej možné vplyvy, objavuje nespočetne mnoho. A nik sa tomu nečuduje. Padajú veľké banky, dozvedeli sme sa pred niekoľkými týždňami. A ľudia začali byť hladní po informáciách, lebo o bezpečnosť svojich peňazí sa akosi každý bojí. Požiar hasia vlády a medzinárodné inštitúcie. Dopujú choré bankové domy miliardami a upokojujú obyvateľov ručením za ich vklady. Našťastie, na Slovensku máme bankový sektor v pomerne zdravej kondícii. Ale vláda aj tak navrhla zvýšiť garanciu za bankové vklady do plnej výšky. Určite nielen preto, aby upokojila sporiteľov. Hromadné výbery peňazí z bánk, tak ako sa to deje napríklad v podielových fondoch, by mohli vážne ohroziť stabilitu ekonomiky. Kríza na finančných trhoch (a možná diera v rozpočte Sociálnej poisťovne) motivovala slovenskú vládu aj na otvorenie druhého piliera v dôchodkovom systéme. Niektoré sprievodné znaky súčasnej situácie ľudia azda aj privítali. Pohonné látky môžu kúpiť lacnejšie, klesajú ceny nehnuteľností, majú zlacnieť automobily a elektronika. Ale čo ďalej? Veď podľa analytikov ide o najvýraznejšiu finančnú krízu od roku 1929. Takže do smiechu nám asi nebude.
Dôvera. Slováci sú zatiaľ pomerne pokojní. Ako vyplynulo z internetového prieskumu spoločnosti GFK, kríza je síce ľahostajná len piatim percentám opýtaných, ale čo sa týka jej dosahov na slovenskú ekonomiku, sú skôr optimisti. Viac ako polovica z nich si myslí, že kríza bude mať menší vplyv na slovenskú ekonomiku ako na západné trhy.
