Pri víne sme národovci
Všimol si to aj Alex Poulenc, prevádzkový riaditeľ bratislavského hotela Radisson SAS Carlton. Vo víne mu patriotizmom pripomíname Francúzov.
NaHacaja, Ostrožoviča, Podolu, Masaryka, Mrvu, Topoľčianky, Belú či juhoslovenského Papilliona podľa Alexa Poulenca nemá na Slovensku ani Čile či Austrália. Ani somelier spoločnosti Metro Cash & Carry Ivo Dvořák sa netají, že slovenské a české vína mu vo všeobecnosti chutia viac než iné. „Vyrastali sme na nich,“ vraví v metafore. Štatistika predaja potvrdzuje, že tento pocit majú aj spotrebitelia. Síce naďalej kupujú aj vína z Nového sveta, ale po uspokojení prvotnej zvedavosti záujem ochabuje. Stagnuje, prípadne klesá aj predaj vína z Francúzska a zo Španielska (s výnimkou šampanského). Naopak, rastie dopyt po vínach z Rakúska, Nemecka, Maďarska, Moldavska i Bulharska. České a moravské vína si držia jedenásťpercentný podiel, ale najčulejší pohyb nastal v domácich značkách. Vo vinotéke v Metre sa kupuje o 6,2 percenta viac slovenských červených vín a o desať percent viac šumivých vín než vlani. „Najdynamickejšie sa vyvíja kategória ružových vín – z oboch strán pultu. Spotrebitelia ich kupujú oveľa viac, vinári ich zase viac produkujú a vo vynikajúcej kvalite,“ hovorí hlavný nákupca vína a liehovín Roman Kováčik. Ružové vína sa umiestnili aj medzi tohtoročnými víťazmi súťaže Metro víno roka. Tradičné chute sa začínajú vracať aj pri aperitívoch. Metro ich predá trošku menej než predtým (s výnimkou portského), spotrebitelia však znovu objavujú staré domáce vermútové značky. Ako ďalší trend sa vykryštalizoval výber kvalitnejších a drahších vín, záujem o rady somelierov, orientácia na aromatickejšie odrody – muškát, tramín červený, rulandské, irsai oliver. Z červených zase na cabernet sauvignon, modrý portugal, frankovku modrú, svätovavrinecké, farbiarky alibernet, neronet, dornfelder či novokríženca s názvom Hron.
Špeciality
Steak Fiorentina
Stále rovnaký, len ochutenie iné. Tak vyzerá slovenská steaková kultúra. Pritom tajomstvo rezňa spočíva v tom, že má vyniknúť samotná surovina. A tá závisí od konkrétneho plemena zvieraťa, krájania mäsa a aj technologického postupu pečenia. „S florentským steakom sa hosť nestretáva, preto vyplňujeme medzeru a štartujeme vzdelávacou ochutnávkou,“ hovorí Jarmila Chylová, manažérka bratislavskej Sole Mio Pizza Grill, členskej reštaurácie Asociácie talianskych reštaurácií na Slovensku. Dvojcentimetrové rezne nízkej roštenky a sviečkovice s kosťou (na spôsob T-bone) pochádzajú z Toskánska z hovädzieho plemena Chianina alebo Maremmana. Na grile – v Sole mio na drevenom uhlí pred očami hostí – sa „oškvrčia“ zopár minút a jedia sa poliate olivovým olejom. Steak zvykne vážiť aj kilo, takže sa ráta s dvoma až troma spolustolovníkmi. V angličtine sa takému steaku hovorí porterhouse. Encyklopédie pripisujú pôvod až štyrom americkým prameňom.