Pri niektorých dinosauroch prekvapuje veľkosť mozgových centier, ktoré súviseli s vyššími poznávacími funkciami
Posledné týždne priniesli významné poznatky o suchozemských vládcoch druhohorných období jura a krieda. Výskum dinosaurov nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu stavovcov.
Dinosaury sú pestrá skupina jašterov. Vyvinuli sa v triase na začiatku druhohôr pred zhruba 230 miliónmi rokov. Pochádzajú z jednej línie archosaurov, jašterov, ktoré žili už v prvohornom perme (skončil sa pred 251 miliónmi rokov). Žijúcimi potomkami iných archosaurov sú krokodíly. Dinosaury boli dynamické a sociálne stavovce, ktoré neskôr na 130 miliónov rokov ovládli súš. Vzduch zasa pterodaktyly, moria plesiosaury a iné skupiny jašterov. Krátko po dinosauroch vznikli cicavce, naša skupina stavovcov. Až do konca druhohôr však boli v tieni dinosaurov.
So zubami cicavcov. Prvé dinosaury boli dravé. Neskoršie zväčša bylinožravé. Kedy vznikli? Odpoveď prinášajú heterodontosaury dlhé do jedného metra a vážiace zhruba dva kilogramy. Obývali juh Afriky v jure pred 190 miliónmi rokov. Laura Porrová z Chicagskej univerzity v USA teraz našla ich fosílie v depozitoch múzea Iziko v Kapskom Meste. Aj maličkého mláďaťa. Heterodontosaurom dala meno unikátna kombinácia veľkých špičiakov vpredu a menších molárov vzadu (jaštery mávajú všetky zuby rovnaké). Boli to všežravce? Alebo bylinožravce a veľké špičiaky zostali heterodontosaurom na obranu pred dravcami?
