Článok pokračuje pod video reklamou
Za posledný polrok na drahom kove ľudia prerobili tretinu peňazí
Sedemstopäťdesiattri dolárov. Toľko momentálne stojí vo svete unca zlata. V čase, keď túto vetu čítate, je jeho cena s najväčšou pravdepodobnosťou už iná. To je vlastnosť žltého kovu, na ktorý si svet začína v dnešných krušných časoch opäť spomínať. Poliaci po zlate šalejú, v Česku sa tiež záujem zvýšil. Len Slovensko akosi nič.
Po zlate sa siaha z viacerých príčin. Zo závisti, cudzou rukou, držgrošením alebo keď svetová ekonomika prestrelí svoje schopnosti. V časoch finančných kríz a neistoty na trhoch má byť zlato spolu so striebrom, briliantmi a drahými kovmi najlepšou investíciou. Predsa len ide o hmatateľnú komoditu, čomu investori veria viac ako fiktívnym číslam vo fondoch. Rada investovať do zlata by preto mala platiť. To by sa však náš trh musel volať nemecký.
O TRETINU MENEJ. Zhruba pred polrokom sa predstavy podnikateľov so zlatom rozplynuli rýchlejšie ako dym. „Vtedy som odhadoval tisíc až tisícdvesto dolárov za uncu,“ hovorí o tipe na hodnotu zlata v dnešných časoch Peter Pavlovič, majiteľ najväčšej zlatníckej výroby na Slovensku, trenčianskej spoločnosti Zlatá Huta. Jeho prognózy obyčajne platia, keďže je zároveň aj prezidentom Asociácie zlatníkov. „Prerátal som sa však,“ priznáva okamžite.
