Keby sme sa cudzinca opýtali na cukrárske dojmy zo Slovenska, určite by spomenul zmrzlinu, palacinky, štrúdľu a možno aj cr?me br?lée. Pritom tradícia tunajších dezertov je omnoho bohatšia.
Marlenka, zmrzlina a palacinky
Taliansko je známe svojím tiramisu, Francúzsko svadobnou croquembouche, na Cypre jedia baklavu, vo Veľkej Británii christmas pudding a na Malte kannoli. K Rakúsku patrí Sacherova torta a k Fínsku vyprážané typpaleivät. A Slovensko sa môže do pamäti gurmetov zapísať nielen bratislavskými orechovými rožtekmi (prebojovali sa aj do medzinárodnej gastronómie), ale aj krémešmi, doboškami, likérovými špicmi, laskonkami, karamelovými veterníkmi, punčovými a medovými rezmi, grilážkami a noblesnými gaštanovými zákuskami. Štatistiky mnohých cukrárov tiež vravia o tom, že dve tretiny ich zákazníkov dávajú prednosť klasike. Približne dvadsať percent maškrtníkov viac obľubuje nové druhy dezertov, napríklad želé kocky a jogurtové zákusky. Zvyšných desať percent si rado dopraje úplne čerstvé a „ešte teplé“ novinky. Vo všeobecnosti prevláda trend ľahších a menej mastných zákuskov, totožný s trendom v celej slovenskej kuchyni. To však neznamená, že sa národné chute menia, iba sa odľahčujú a modernizujú. Príkladom môžu byť šľahačkové rolády, ktoré sa už pred niekoľkými rokmi zaradili medzi klasiku.
„Naša stará cukrárčina bola mimoriadne dobrá i pekná, len málo propagovaná. Nájdeme v nej i vychytené trendové ozdôbky z čokolády či karamelu, moderné drobné miňonky. Stačí si prelistovať cukrárske publikácie z päťdesiatych rokov,“ tvrdí cukrárka Klaudia Mikulová z Bojníc. Žiaľ, cukrárska zručnosť i fantázia akoby v boji s „umelohmotnými“ polotovarmi prehrala na celej čiare. Slovenskej sladkej scéne sa dnes vyhýba klasika tradičná i jej „fusion variácia“. V reštauráciách hosť napočíta aj desať dezertov. Po počiatočnom nadšení však raz-dva zistí, že spravidla ide stále o to isté – kombinácie spomínanej zmrzliny, ovocia, palaciniek a štrúdlí.