Hlasovanie o sopke
Geológovia netradičným spôsobom dospeli k záveru o príčine vzniku sopky chrliacej bahno na indonézskej Jáve. Indonézia leží v seizmicky aktívnej oblasti s hojnými sopkami. Počas histórie sa tu odohrali viaceré z najsilnejších výbuchov sopiek ako Tambory v roku 1815 a Krakatoy v roku 1883. Zahubili množstvo ľudí a spôsobili obrovské škody, s dozvukmi na celom svete. Dávnejšie, pred 75-tisíc rokmi, výbuch sopky Toba cez zmenu klímy podnietil masovú migráciu nášho druhu Homo sapiens z Afriky do Eurázie a zvyšku sveta.
V kraji Sidoarjo neďaleko Surabaje na východe Jávy sa v máji 2006 odohrala zaujímavá udalosť – z vrtu pri hľadaní zemného plynu začalo prúdiť horúce bahno, až 125-tisíc kubických metrov denne. Zaplavilo dvanásť dedín v okolí a vyhnalo vyše tridsaťtisíc ľudí. Bahennú sopku pomenovali Lusi. Stále je aktívna, bahna pribúda stotisíc kubických metrov denne. Vznikla otázka príčiny a zodpovednosti za škody.
Najprv bolo v podozrení zemetrasenie pri Jogjakarte dva dni predtým s epicentrom vzdialeným 280 kilometrov. Pozornosť sa však rýchlo obrátila na prieskumné vrty ropnej a plynárenskej firmy Lapindo Brantas. Firma sa bránila, ale teraz to vyzerá, že márne. V juhoafrickom Kapskom Meste sa na prelome októbra a novembra zišli na konferencii poprední ropní geológovia z celého sveta. V počte 74 hlasovali o príčine Lusi: 42 ich bolo za vŕtanie, 16 vyhlásilo dôkazy za nedostatočné, 13 za kombináciu zemetrasenia a vŕtania a iba traja za zemetrasenie. Výsledok, samozrejme, nie je záväzný, ale dosť predurčuje oficiálne závery.
