Článok pokračuje pod video reklamou
Akokoľvek rýchly bude internet, vždy bude život aj o osobných kontaktoch
Pôvodne chodil domov raz za týždeň, potom dvakrát a odrazu chodieval denne z domu do roboty, a nie naopak
Branislav Kaliský Často som na Bratislavu nahnevaný, ale viem, že je to moje mesto, kde vždy stretnem niekoho, koho mám rád.
Padol režim a za desať minút mu bolo jasné, že prišla možnosť, na ktorú dovtedy nemal nárok. Vyhľadal číslo na profesora Wilhelma Holzbauera vo Viedni a pripomenul sa mu. A od tretieho ročníka mohol Branislav Kaliský nielen v Bratislave, ale paralelne dva roky aj vo Viedni študovať architektúru.
Architekt Branislav Kaliský spromoval a dostal vo Viedni dobrý džob, po dvoch rokoch ho vymenil za ešte lepší. Po šiestich rokoch práce sa však vrátil do Bratislavy. Vôbec nerezignoval a vo svojej štyridsiatke neľutuje ani jeden z krokov vrátane návratu. Má pocit, že mal v živote šťastie, lebo ho v správnom veku zastihli prevratné historické udalosti. Pohyb uprostred nich si však s otvorenými očami manažoval sám.
V Bratislave na technike začal študovať architektúru v druhej polovici osemdesiatych rokov, a za česko-slovenskej podoby perestrojky sa pootvorili okná do sveta. Prišli študentské workshopy nielen v Poľsku, ale aj vo Francúzsku. Práce na rozličných projektoch sledoval aj profesor Wilhelm Holzbauer, vedúci jedného z troch ateliérov pre budúcich architektov na Vysokej škole užitého umenia vo Viedni. A jednej Slovenke a jednému Slovákovi v roku 1987 ponúkol, aby uňho študovali aspoň semester.
