Všetko sa to vraj začalo pred štrnástimi miliardami rokov, keď vznikol priestor a čas, teda vesmír, v ktorom sa náš ľudský rod na planéte Zem objavil približne pred troma miliónmi rokov. Otázke, čo bolo pred okamihom vzniku nášho vesmíru, pred Veľkým treskom, sa vedci zanovito vyhýbajú. Vraj nemá zmysel, pretože čas „pred tým“ neexistoval.
Pojem „existovať.“ Čo si pod tým máme vlastne predstaviť? Vieme si vôbec predstaviť existenciu niečoho bez predpokladu, že existuje čas? Keď niečo existuje, tak táto existencia musí trvať, pričom nevyhnutným predpokladom trvania je existencia času. Má však potom zmysel hovoriť o existencii času? Veď ak čas existuje, potom musí jeho existencia trvať, musí teda trvať v čase. Ale to sa dostávame do bludného kruhu. Dalo by sa azda vyhnúť takýmto a podobným paradoxom, keby sme vyhlásili, že čas jednoducho neexistuje? Problémy nie sú len s existenciou času, ale aj s existenciou priestoru a tiež napríklad aj s takou samozrejmosťou, akou je obyčajný mechanický pohyb. Už pred dvetisíc rokmi na základe toho, že telesá musia pri svojom pohybe postupne zaujať nekonečne veľa miest, sa starogrécky filozof Zenón z Eley snažil dokázať, že mechanický pohyb je nemožný. Zenón a jeho stúpenci považovali za reálne len to, čo sa dá rozumovo pochopiť. Pretože ľudský rozum nemôže „uchopiť“ nekonečno, odmietali reálnu existenciu mechanického pohybu. Mechanický pohyb pokladali jednoducho len za výplod našej mysle.
Kvantové paralelné vesmíry. Problémy s existenciu triviálnych skutočností nášho sveta však nemali len starí Gréci. Keď sa obrátime na súčasnú fyziku, tak zistíme, že niektoré tvrdenia súčasnej kvantovej mechaniky, dotiahnuté do dôsledkov, predpovedajú, že aj makroskopické objekty môžu vykazovať kvantové vlastnosti. Inými slovami – aj makroskopické objekty môžu rovnako ako elementárne častice existovať napríklad vo viacerých stavoch súčasne. Ale potom aj vesmír ako celok by mohol existovať vo viacerých verziách súčasne. Čiže popri našom vesmíre by mohli existovať ešte iné paralelné vesmíry. Podľa súčasnej kvantovej fyziky teda v podstate každá častica či ľubovoľný fyzikálny systém sa môže súčasne nachádzať v rôznych stavoch. Napríklad elementárna častica môže byť na dvoch priestorovo vzdialených miestach zároveň alebo môže súčasne nadobúdať rozdielne hodnoty energie či hybnosti.
