Škody plynovej krízy na slovenskej ekonomike siahajú až k miliarde eur Európska komisia odhaduje, že rast slovenského hospodárstva klesne v tomto roku z vlaňajších 7,1 na 2,7 percenta HDPNástupcom Jána Kubiša v kresle ministra zahraničia bude Ján Lajčák
Plyn z inej strany
Po trinástich dňoch sa plynová kríza pre Slovensko čiastočne skončila. Kompetentní vládni úradníci zariadili, že plyn k nám dočasne prúdil zo západu, a nie z východu. Dodávky tohto paliva na Slovensko išli z Česka a Nemecka cez plynovod Jamal, ktorý vedie z Ruska cez Bielorusko a Poľsko. Plyn teda tiekol zo západu, ale je vo väčšine východný. To sa snaží pripomínať aj Robert Fico, keď borí obraz, že nám pomohol dobrý Západ. Koľko z tohto plynu je z Ruska, koľko zo zásob a koľko nórskeho, nie je dôležité. Podľa energetického analytika Karla Hirmana podstatné je to, že tento plyn vlastnia už západoeurópske spoločnosti a oni nám ho predali, nie Gazprom. Keby nebolo ich dobrej vôle, plyn stále nemáme. To si naši politici zrejme neuvedomujú a dokonca demagogicky hovoria, že za predlžovanie krízy môže aj privatizácia SPP. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek sa nechal počuť, že ak by mal štát v plynárenskom podniku aj manažérsku kontrolu, vyjednávanie o plyne by išlo rýchlejšie. Vďačnosť nie je silná stránka slovenskej vlády.
Navyše naši politici – R. Fico, Ľ. Jahnátek, Vladimír Mečiar či Ján Čarnogurský – nediplomaticky označujú jasného vinníka plynovej krízy. Je to podľa nich Ukrajina. Jej prezidenta Viktora Juščenka obviňujú, že krízu pripravoval, premiérku Juliu Tymošenkovú, že bola pri rokovaniach neústupčivá a nebrala ohľad na iné krajiny. Plynová kríza azda poslúži aspoň na to, že sa bude serióznejšie uvažovať o iných dodávateľoch alebo o lepšom presieťovaní plynových potrubí v rámci Európy. Premiér však ešte drží v talóne jadrovú kartu.
