Ako volia maturanti
Milan je piatak na bilingválnom gymnáziu a o výber školy „bojoval“ chvíľu aj s rodičmi. Mama v ňom videla lekára, otec mal vysnívanú kariéru špičkového manažéra. „Ani jedna z rodičovských budúcností ma nalákala, ťahalo ma to k architektúre,“ hovorí.
Braňo uvažoval pragmaticky. „Zvolil som si školu, o ktorej viem, že po absolvovaní sa ľahko zamestnám. Na plnenie snov si nechávam možnosť študovať neskôr ešte jednu školu. Braňo bude asi právnik, vie však už teraz, že minimálne polovicu štúdia absolvuje v zahraničí. Zaujímal sa už o možnosti na univerzitách v holandskom Haagu a britskom Oxforde.
Lenka mala vo výbere jasno: „Z toho, čo som počula doma a od starších kamarátov, som rýchlo pochopila, že ak chcem naozaj získať dobrú odbornosť, musím študovať v zahraničí.“ Lenka pritom vie, že ani zahraničné univerzity nie sú len špičkové. „Pri výbere som sa zaujímala, akú úroveň výskumu tam majú, akí učitelia tam sú. Je rozdiel, keď biochémiu vyučuje mladučký doktorand, a iné, ak ju vysvetľuje nositeľ Nobelovej ceny,“ hovorí.
