Niektoré slová nie je v čase trhových poklesov a ekonomických mínusových hodnôt zvyčajné počuť. Napríklad – nárast hospodárskeho výsledku o dvadsať percent v tomto roku, očakávaný zisk na akciu medzi desiatimi až dvanástimi percentami v dvoch kvartáloch za sebou a nárast hrubého zisku do roku 2012 o šesťdesiat percent. Ktože sa to takto rúha v časoch krízy?
Firma Monsanto. Odštartovala pred vyše sto rokmi a turbulentným časom odoláva znamenite. Ibaže je tu jedno veľké ale. Monsanto nepatrí medzi tie ukážkové podnikateľské príbehy, ktoré biznismeni čítajú s biblickým zanietením. Firma podniká v oblasti, ktorá je, mierne povedané, kontroverzná. Vyrába chemikálie pre poľnohospodárstvo a geneticky modifikované plodiny (GMO). Ba čo viac, je ich najväčším svetovým výrobcom. O tom, akú má povesť, čosi napovie, ak jej meno napíšete do Googlu. Jediné pozitívne informácie, ktoré prvé výsledky internetové vyhľadávača vyhodia, sú tie z domovských stránok firmy. A ak si odmyslíme neutrálnu Wikipediu, odkazy z internetu spoja firmu s titulkami ako Monsantova žatva strachu alebo Monsanto – celosvetovo najneetickejšia a najškodlivejšia investícia.
Z CHÉMIE AGRO. História firmy sa začala už v roku 1901, hoci dnešná spoločnosť sa k svojim koreňom stavia opatrne. Storočie firmy bolo totiž spojené najmä s chemickou výrobou a s množstvom problémov a súdnych sporov. Za všetko stačí spomenúť Agenta Orange. Defoliant, ktorý Američania používali vo Vietname na „vyčistenie“ džungle od vegetácie, aby sa v nej nemohli ukrývať vojaci Vietkongu. Agent Orange sa však ukázal byť nebezpečnou látkou nielen pre rastliny, ale aj pre ľudí, ktorí s chemikáliou prišli do styku. Potvrdilo sa jej spojenie s rakovinou, cukrovkou i s deťmi narodenými s vrodenými chybami. Veteráni vietnamskej vojny sa začali súdiť s firmami vyrábajúcimi Agenta Orange, medzi nimi aj s Monsantom. Spor na chvíľu utíchol. Práve koncom februára americký odvolací súd zamietol žiadosť Vietnamcov aj Američanov, ktorí chceli milióny ako náhradu za zdravotné problémy.
