Ovládač budúcnosti
Nemeckí vedci vyvinuli systém, ktorý umožňuje komunikovať s trojrozmerným počítačovým displejom na diaľku gestami a pohybmi prstov. Človek sa pritom displeja nedotýka, nemusí mať ani nasadené 3D okuliare či dátové rukavice. Nové zariadenie iPoint 3D vystavovali na veľtrhu výpočtovej techniky CeBIT v dolnosaskom Hannoveri pracovníci Fraunhoferovho inštitútu pre telekomunikácie – Inštitútu Heinricha Hertza v Berlíne. „Srdcom zariadenia iPoint 3D je rozpoznávacie zariadenie, o trochu väčšie ako klávesnica počítača. Možno ho zavesiť nad používateľa či integrovať do konferenčného stolíka. V reálnom čase zachytáva pohyby rúk a prstov a prenáša ich do počítača,“ povedal šéf vývojového tímu Paul Chojecki.
Dve zabudované kamery sú bežného komerčného typu FireWire, ktorý je lacný a ľahko sa inštaluje. Systém okamžite reaguje na pohyby až ôsmich prstov pred displejom. Používateľ môže na displeji zväčšovať, dvíhať, presúvať a ukladať objekty, otáčať nimi a súčasne jedným či dvoma prstami aktivovať funkčné prvky. Softvér dovoľuje viac interpretácií gest, ktorých repertoár sa dá dopĺňať. Výsledkom je interaktívny informačný systém ponúkajúci pestrú paletu využití. Najmä nekomplikovanú manipuláciu s 3D pracovnými modelmi. Takto sa možno „prechádzať“ mestami či budovami a architekt či objednávateľ si poprezerá navrhované riešenia zo všetkých uhlov. Konštruktér môže ľahko narábať so súčiastkami, systém poslúži aj ako interaktívne rozhranie pre lekára a ošetrujúci personál pri práci s diagnostickými či liečebnými aparatúrami. To isté platí pre verejné informačné terminály, ktoré bezkontaktnosťou vylúčia vandalizmus a takisto riziko prenosu infekcie. Nové zariadenie umožní vývoj pôsobivejších multimediálnych prezentácií v odbornej praxi i v zábave, osobitne v oblasti počítačových hier. Predstavte si prozaickú domácu situáciu, keď niekto v kuchyni miesi cesto a kývnutím ruky odstaví už-už pripálené jedlo na panvici, pričom cestom nezašpiní ovládač sporáka.
Hudbu máme v génoch
Keď gitaristi začnú hrať, nie je to len hudba, ktorá je v súzvuku, ale na rovnakú „vlnovú dĺžku“ sa dostane aj ich mozgová činnosť. Vedci z univerzity v rakúskom Salzburgu a Inštitútu Maxa Plancka pre ľudský rozvoj v nemeckom Berlíne nedávno podrobili testu osem rozličných gitarových dvojíc. V laboratóriu im upevnili na hlavy elektródy a nechali ich šesťdesiatkrát zahrať krátku džezovú melódiu. Zaznamenávali elektrickú aktivitu ich mozgov a zistili prudký nárast ich vzájomnej inšpirácie. Celkom isto to nie je náhoda. Na istom medzinárodnom kongrese o vplyve hudby a reči na evolúciu človeka pred časom demonštroval juhoafrický pedagóg Pedro Espi-Sanchis účinky hudby experimentom. Rozdal rôzne dlhé kusy gumových hadíc trom desiatkam vedcov. Chodili do kola a fúkali do hadíc, pričom vyludzovali rôzne zvuky. Zo začiatku sa rinula len disharmónia, ale po niekoľkých minútach sa premenila na jednotnú príjemnú melódiu. Niet pochýb, že hudba mala a má pre človeka hlbší zmysel. Britský archeo- lóg Clive Gamble je presvedčený, že naši predkovia spievali a tancovali už pred pol miliónom rokov. V sídle pravekých ľudí starom štyristotisíc rokov v nemeckom Bilzingslebene sa našiel vydupaný kruh s priemerom okolo osem metrov vytvorený z odtlačkov „kladív“ z kostí a kameňov. C. Gamble je presvedčený, že ide o praveký tanečný parket. Čosi podobné videl aj pri návšteve afrického kmeňa Makuri v severnej Namíbii. Účinok hudby na ľudský mozog by mohli sprostredkúvať molekuly endorfínov. Ich účinok sa podobá opiátom – potláčajú bolesť a vyvolávajú pocit eufórie. Náš mozog si ich vyrába, ak sme vystavení stresu alebo utrpíme nejakú ujmu na zdraví. Rôzne experimenty potvrdili, že počúvanie hudby a najmä spoločné muzicírovanie, napríklad zborový spev pri bohoslužbe v kostole, zvyšuje v ľudskom tele hladinu endorfínov. To posilňuje sociálne väzby a zvyšuje súdržnosť celého kolektívu. Napríklad aj kmeňa, ktorý musí bojovať o prežitie.
