Šľapaje v údolí Jordánu
Archeológovia objavili pri Jordáne kamenné ohrady v tvare ľudských šľapají. Zrejme prvé kultovné strediská Hebrejov po ich invázii do krajiny Kanaán. Dokladajú reálnosť starozákonného pojmu osvojenia si územia cez „polož naň šľapaj“. Tím Adama Zertala z Haifskej univerzity (Izrael) v rokoch 1990 až 2008 zdokumentoval päť takých objektov. Vymedzovali hranice územia a konali sa v nich náboženské rituály.
Všetky sú v údolí Jordánu alebo v pahorkatine západne od neho, v Samárii. Teda tam, kde podľa výkladu Starého zákona vstúpili – od východu, z dnešného Jordánska – do „zasľúbenej zeme“ hebrejské kmene. Datovanie zodpovedá predpokladanému zaradeniu invázie na prelom bronzovej a železnej doby, buď do 13., alebo do 12. storočia pred naším letopočtom.
Vedci stotožnili šľapajovité objekty s uzavretými lokalitami označovanými v Starom zákone hebrejským slovom gilgal. Slúžili na zhromaždenia, prípravu vojska pred bitkou a ako kultovné miesta. Slovo gilgal znamená tábor alebo kamenná stavba. A. Zertal zdôraznil významovú viacrozmernosť šľapaje.
