Aktuálna klimatická zmena sa vysvetľuje najmä zmenou zloženia ovzdušia – konkrétne atmosférického obsahu skleníkových plynov. Známy americký vedec si položil otázku, ako by vyzeral svet, keby obsah jedného z nich, oxidu uhličitého, stúpol na tisícinu.
Stephen Schneider (64) pôsobí na prestížnej Stanfordovej univerzite v Kalifornii (USA) ako profesor interdisciplinárnych environmentálnych štúdií a biológie. Je popredný odborník na vývoj klímy. Napísal stovky vedeckých a odborných článkov a viacero kníh aj pre verejnosť. Kniha „Laboratórium Zem – Hra o planétu, ktorú si nemôžeme dovoliť prehrať“ vyšla i v slovenčine. Patrí k hlavným aktérom Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC) pri OSN. Vo vlasti je konzultantom vládnych agentúr a Bieleho domu už od éry prezidenta Richarda Nixona. Zastáva názor, že obmedziť skleníkové emisie je nevyhnutné.
Skleníkové memento. S. Schneider nedávno napísal v eseji pre časopis Nature o málo pravdepodobnej, ale stále reálnej možnosti – čo ak sa v ovzduší nahromadí 1 000 ppm (objemových milióntin) oxidu uhličitého. Skleníkový prím hrá vodná para. Číslom dva je oxid uhličitý, tri metán, štyri ozón. Ďalšie plyny, ako oxidy dusíka, majú menší vplyv. Ide najmä o oxid uhličitý a metán. Obsah prvého v ovzduší sa od priemyselnej revolúcie zvýšil asi o tretinu na dnešných 385 ppm. Obsah druhého o 150 percent. Pri oboch ide však aj o dlhodobejší výsledok rozvoja poľnohospodárstva. Priame údaje z hĺbkových vrtov do ľadovcov ukazujú, že obsahy týchto plynov sú dnes na maxime nevídanom vyše pol milióna rokov, podľa nepriamych údajov až dvadsať miliónov rokov.
