Zlý muž izraelského kabinetu si svoju kariéru vybudoval od piky sám
Keď začiatkom jari nastúpil na post izraelského ministra zahraničných vecí predseda tretej najsilnejšej strany Avigdor Lieberman, predchádzali ho nelichotivé prívlastky ako demagóg či rasista. Ako sa potom kontroverznému emigrantovi z Moldavska podarilo dosiahnuť také postavenie, že mu Benjamin Netanjahu otvoril dvere do svojho kabinetu?
V skutočnosti na prelome marca a apríla nemal izraelský premiér Benjamin Netanjahu veľmi na výber. Jeho strana Likud sa umiestnila s vyše 21 percentami získaných hlasov o necelé percento za víťaznou Kadimou, ktorej sa však nepodarilo sformovať vládu. Vytvorenie koalície stálo a padalo na tretej najsilnejšej strane – Jisrael Bejtejnu (Izrael, náš domov), ktorá získala priazeň takmer dvanásť percent zúčastnených voličov. Založil ju pred desiatimi rokmi Avigdor Lieberman a po februárových voľbách sa ocitla v postavení jazýčka na miskách váh izraelskej politiky. O náklonnosť muža s ťažkým ruským prízvukom musel Benjamin súťažiť so šéfkou diplomacie Cipi Livniovou a A. Lieberman si mohol prieberčivo vyberať. Uprednostnil názorovo bližší stredopravý Likud.
TEN DOBRÝ A TEN ZLÝ. Tým však akceptoval hierarchickú podriadenosť B. Netanjahuovi, ktorý už viedol vládu v rokoch 1996 až 1999 a navyše je povahou tiež alfa samcom. Avigdor preto nebude môcť vystupovať s bezstarostne zdvihnutým chvostom, ba ani prekračovať programovú líniu vlády. Premiér i vicepremiér (šéfovanie rezortu zahraničia dáva A. Liebermanovi hodnosť podpredsedu vlády) študovali politické vedy, i keď B. Netanjahu v USA na vyššej úrovni. A. Lieberman zato prešiel širšou školou života, ktorá ho učila rozvíjať si um všemožnými spôsobmi. Nevyrastal v amerických intelektuálskych pomeroch ako B. Netanjahu, ktorého otec bol profesorom na prestížnej Cornellovej univerzite v štáte New York. Postavenie v spoločnosti si musel budovať v sovietskom Moldavsku i v Izraeli od piky sám.
