Príbeh prvý – o zlyhaní
Lenka svoje skutočné meno zverejniť nechce. Donedávna úspešná obchodníčka. Ani vo sne jej neprišlo na um, že sa s príchodom krízy jej život zrúti ako domček z karát. Tridsaťsedemročná matka dvoch detí s vyšším odborným zdravotníckym vzdelaním hneď po materskej dovolenke nastúpila na inzertné oddelenie úspešného slovenského týždenníka. Po smrti otca sa jej žiadala nejaká zmena, a tak minulý rok v októbri nastúpila do konzultačnej spoločnosti ako „open program manager“, teda programová manažérka a obchodníčka s otvorenými tréningovými programami. V tejto pozícii Lenka zažila svoje prvé zlyhanie. „O programy šité na mieru, ktorých predaj som mala rozbehnúť, nemal nikto záujem. Nemala som sa kam pohnúť, tento produkt je teraz takmer nepredajný. Telefonáty, ktoré som absolvovala, boli na deväťdesiat percent negatívne.“
Lenka odmietavé reakcie klientov zo začiatku vnímala ako osobné zlyhanie. „Do októbra minulého roka som robila obchodníčku s realitnými inzerentmi, v tom čase išli na dračku. Na odmietavé reakcie som nebola zvyknutá. V novej práci som brala odmietavé reakcie osobne a veľmi emocionálne, vzťahovala som ich na seba, ťažilo ma, že produkt, ktorý ponúkam, sa nepredáva. Usúdila som, že som ako obchodníčka neuspela a chcela som odísť už v skúšobnej lehote. Až v januári som pochopila, že to nie je o mne a mojom zlyhaní.“ Vytriezvela, keď si zmapovala situáciu na trhu. V Lenke však napriek tomu pretrvával pocit, že perspektívu v danej spoločnosti nemá. „Od emocionálneho pohľadu na situáciu som síce prešla k pragmatickému a potom k racionálnemu zhodnoteniu, že perspektíva mojej pozície je nulová, ale bolo pre mňa ťažké spracovať to a prijať.“
Lenka našla zo svojej situácie riešenie. Uvedomila si, že pri danom počte obchodníkov v spoločnosti a pri takmer nulovom predaji produktu vo firme neprežije. Aj ona potvrdzuje, že dnes pracuje za menej peňazí. „Ale pracujem,“ hovorí. Odišla zo súkromného sektora a novú prácu si našla v štátnej správe.
