Článok pokračuje pod video reklamou
Sú ľudia, ktorí by si v dotazníkoch do rubriky povolanie mohli písať profesionálny akcionár. Obchádzajú valné zhromaždenia akciových spoločností, znepríjemňujú život majoritným vlastníkom akcií. Často vystupujú ako ukrivdení, ale správajú sa ako vydierači. Obe skupiny neradi priznávajú skutočnosť, že ide najmä o peniaze, sú však spokojní, keď ich získajú.
Malí a veľkí akcionári sa najčastejšie nemajú radi. Príležitosťou na prejavenie „náklonnosti“ nemajú veľa, stretávajú sa zvyčajne len raz za rok. Mesiace máj a jún sú sezónou valných zhromaždení. Vzťahy medzi akcionármi vymedzuje niekoľko paragrafov Obchodného zákonníka. V ideálnom svete by to zrejme stačilo. V realite veci fungujú inak, zákony nedokážu prinútiť ľudí k slušnosti, férovosti alebo dodržiavaniu morálnych zásad. Je dobré, že sa o to ani nepokúšajú a je zlé, že tento stav si časť ľudí vysvetľuje ako osvedčenie pre darebáctvo.
Pozostatkom kupónovej privatizácie sú malí akcionári. Niektorí už zabudli, že nejaké akcie vlastnia, viacerí ich, naopak, skupovali... Ostali však malými, lebo ich vplyv v spoločnosti, ktorej základné imanie sa v niekdajších korunách vyjadruje v sto miliónoch, ostal zanedbateľný, hoci za akcie možno dali celoživotné úspory. Existuje ešte jeden druh ľudí, ktorí sa objavuje na valných zhromaždeniach. Dalo by sa im hovoriť zastupujúci akcionári. Obstarajú si splnomocnenia od iných akcionárov a „bojujú“ za ich záujmy. Hoci to nerobia zadarmo, motívom je viac pasia z hry ako peniaze.
