Článok pokračuje pod video reklamou
Svojský raj v Indickom oceáne dostihla kríza, čaká ho však stavebný boom
Bola to trochu náhoda, že mi práve v čase, keď som na Mauríciu pristával, do oka padla myšlienka Marka Twaina o ostrove, ktorý Boh stvoril najprv a až potom raj k jeho obrazu. Vedel, o čom hovoril a ak preskočíme predchádzajúce tvrdenie, ostanú len slová pôsobivý a ojedinelý. Trúfať si však na Maurícius len s prívlastkami nestačí.
Začína sa zima. Dvadsaťšesť stupňov v tieni. Takmer ženské krivky Levej hory nad mestom Mahébourg na juhovýchode ostrova zakrývajú mraky. Už tretí deň prší. Je to v poriadku, pretože slnkom spálené telo Európana potrebuje oddych.
Postarší rybár už po niekoľkýkrát nahadzuje prút do tyrkysovej vody. Obďaleč za malou tabuľkou s poznámkou Súkromný pozemok jeho rokmi naučené pohyby sleduje párik s drinkom na sklenom podnose. V duchu preklínajú silu práva, ktoré im nepovoľuje súkromné vlastníctvo akejkoľvek pláže na ostrove. Všetky pláže sú zo zákona verejné. Je to komická scenéria. Bohatí turisti musia na ostrove štrnásť hodín letu od domoviny rešpektovať rybára s piatimi eurami denne. Skvelý príklad, aký svojský Maurícius je.
