Nemecký superpočítač
Najrýchlejší superpočítač v Európe s výkonom päťdesiattisíc domácich PC predstavili v nemeckom výskumnom centre v meste Jülich. Superstroj od IBM s názvom Jugene spracuje bilión úkonov za sekundu, čím sa celosvetovo zaradil na tretie miesto za americké počítače Road- runner (1 100 biliónov) a Jaguar (1 060 biliónov operácií). V nemeckom superpočítači pracuje 73-tisíc procesorov PowerPC, umiestnených v 72 skriniach veľkých ako telefónna búdka. Kapacita operačnej pamäte dosahuje 144 terabajtov a systém má prístup k šiestim petabajtom diskových pamätí.
Naháňačka za vysokými výkonmi a nepredstaviteľnými dátovými objemami zďaleka nie je len otázkou prestíže. „Superpočítače sú pre výskum nenahraditeľné. Popri teórii a experimente sa dnes počítačové simulácie takmer stali tretím pilierom vedy,“ hovorí K. Wolkersdorfer, vedúci prevádzky vysokovýkonných výpočtových systémov v Jülichu. Superpočítače dokážu simulovať tvorbu galaxií, znázorniť, čo sa deje pri výbuchu supernovy, alebo prerátať prúdy magmy v zemských útrobách. Používajú sa aj na výsostne praktické výskumy – zisťujú napríklad, ako sa v pôde šíria jedovaté látky a ako dlho potrvá, kým sa rozložia, rátajú správanie sa nanoštruktúr, skúmajú pôsobenie liekov bez toho, aby sa trápili laboratórne myši alebo dokážu predpovedať, kedy dôjde v Los Angeles k ďalšiemu zemetraseniu a ktoré ulice najviac postihne. „Dovoľujú simulácie, ktoré boli pred rokmi nemysliteľné. Napríklad prietok krvi v srdci. Pri tom treba zohľadňovať zákonitosti prúdenia, ale aj chemické a biologické reakcie. To všetko sa odohráva v časových intervaloch nano- alebo pikosekúnd, čo nesmierne zvyšuje nároky na výpočtový výkon,“ vysvetľuje Herbert Cornelius z Intelu. Dopyt po výpočtovom výkone preto neutícha. „Vedci nám už doslova šliapu na päty,“ hovorí K. Wolkersdorfer. Objednávky výpočtového času viac ako päťnásobne prevyšujú kapacitu Jugene. Nemecký superpočítač sa pritom využíva výhradne na civilné účely a bádatelia musia dokonca podpísať vyhlásenie, že svoje výsledky zverejnia. V Jülichu počíta okolo dvesto európskych výskumných skupín a výpočtový čas im prideľuje nezávislá porota.
Rakúske protipirátske oko
Piráti to budú mať ťažšie. Vojenské námorníctvo Pakistanu, Indie, Španielska i Nemecka vyskúšalo účinný rakúsky systém včasného varovania – vrtuľníček, ktorý ich odhalí na vzdialenosť 180 kilometrov. Aj v noci. Na trhu má označenie Camcorder S-100 a dá sa naložiť na korbu nákladniaka či na palubu lode. Tri metre dlhé zariadenie nielenže lieta bez pilota, ale je aj prvým svojho druhu, ktoré lieta úplne autonómne. Na zemi dostane iba koordináty do systému GPS, trasu, požadovanú letovú výšku a rýchlosť. V navigácii pomáha inerciálny systém a helikoptéra sa bezpečne vráti na základňu, aj keď by bola mobilná. Nemecké vojenské námorníctvo vyskúšalo pristávanie aj na rýchlych fregatách. V trupe má zabudovaný kamerový systém od videokamier až po infračervenú termovíznu kameru. Permanentný záznam v digitálnej podobe s vysokým rozlíšením dostáva okamžite pozemné pracovisko. Stokilový lietajúci stroj s motorom s výkonom 55 konských síl vyvinie rýchlosť až 220 kilometrov za hodinu. Vydrží lietať nepretržite šesť hodín v okruhu 180 kilometrov. Veľkosť, mimoriadne tichý motor a dostup až do výšky šesťtisíc metrov robí z Camcordera takmer neviditeľné vševidiace oko. Zariadenie vyvíjala od roku 1996 viedenská spoločnosť Schiebel Group. Vo Wiener Neustadte postavili úplne nový výrobný závod, kde možno ročne vyrábať 120 vrtuľníkov. Vládca emirátu Abú Zabí, šejk Khalifa bin Zayed Al Nahyan otvoril projektu dvere – objednal si rovných osemdesiat helikoptérok na stráženie hraníc svojej krajiny. Ráta sa s exportom aj do ďalších krajín. Schiebelov Camcorder má totiž široké využitie: napríklad aj na lacnejšiu kontrolu plynovodov, ropovodov, vodovodov či elektrického vedenia, ktorá sa robí klasickými helikoptérami s posádkou a do výbavy sa zíde aj filmárom. Súprava dvoch vrtuľníkov s prípravou obsluhy a servisom stojí tri milióny eur.(jb)
