Pašeráci s ópiom a heroínom vymýšľajú všetky možné cesty, ako nenápadne krajinou preniesť drahocenný tovar
Už nikto nevie, kto po prvý raz olízal šťavu z nezrelých makovíc a pocítil, že farby naokolo získali nezvyčajne sýty odtieň. Nevedia to ani obyvatelia Mjanmarska, krajiny, ktorá je po Afganistane na druhej najvyššej priečke svetového rebríčka producentov ópia. Ani ich to priveľmi netrápi. Najmä nech sa políčka pekne červenajú.
Otom, že k hraniciam je to už naozaj iba kúsok, nasvedčuje aj vzhľad okolitých obyvateľov. Jemne detské črty Thajčanov pomaly striedajú do siva sfarbené tváre obyvateľov krajiny, ktorá je často spájaná s diktatúrou, kmeňovými konfliktami, ale aj s prekrásnou prírodou, budhistickými stavbami a v neposlednom rade s drogami. Mjanmarsko poznajú mnohí pod menom Barma. Nové označenie zaviedla až nepopulárna chunta pred necelými dvadsiatimi rokmi s odôvodnením, že názov Barma je koloniálneho pôvodu. Mnohí odporcovia, opozícia a emigranti používajú pôvodný názov ako formu nesúhlasu so súčasným vojenským režimom generála Thana Šweho.
Zvláštnu farbu na tvárach domorodcov, ktorá hneď udrie do očí, spôsobuje blatistá látka tanaka. Táto mentolová esencia je ochranou proti silnému slnečnému žiareniu a ochladzuje pleť. Na líca si ju natierajú najmä ženy a deti, ktoré majú najcitlivejšiu pokožku. Vidiečania so špicatými bambusovými klobúkmi obrábajú ryžové polia ako po stáročia pôdu – byvolmi zapriahnutými do pluhu. Mnohé bambusové domčeky roztrúsené na svahoch kopcov doteraz nemajú elektrinu. Vozidlá na cestách pripomínajú zraz veteránov a niekedy sa zdá, že pokope držia iba vďaka Budhovej milosti. Vymizli reklamné bilbordy, ktoré sú takmer všade vo svete, akoby ich počet mal vyjadrovať úroveň civilizovanosti. Len kde-tu lemujú cestu tabule s heslami vyzývajúcimi na Šweho podporu. „Tathwei, tatham, tamein! Jedna krv, jeden hlas, jeden vodca!“
