„Krásavica“ bez miery

Potrvá roky, kým drahotu Bratislavy dobehnú mzdy a ceny nájdu dôvod klesať

Roky koluje mýtus, že ak hodíte žabu do horúcej vody, okamžite vyskočí. Ak ju však položíte do chladnej vody a zahrejete, ostane, až sa uvarí. Aj keď sa to nevie naisto, funguje to prinajmenšom pre slovenské hlavné mesto. Bratislava sa razom ocitla medzi tridsiatkou najdrahších miest sveta a na taký šok nebola pripravená. Otázka znie: Prečo?

Netvárme sa, že to tak nie je. Bratislava je pridrahá. Dvadsaťšesťročná Zuzana je prototypom toho, ako sa dnes na Bratislavu mnoho ľudí pozerá. Je z východného Slovenska, zažila ju, pracuje však v Prahe. Nesedí jej pritom ani jedno, ani druhé mesto. Pozná aj iné, drahšie. Je tak ideálnou porotkyňou výsledkov najnovšieho ohodnotenia Bratislavy ako tridsiateho najdrahšieho mesta sveta. „Do Bratislavy zájdem občas služobne alebo na víkend za známymi. Čo sa však týka cien hotelov, stravovania a nočného života, je Bratislava definitívne drahšia. Mám pocit, že je tu nastavená nejaká zvláštna cenová hranica, ktorá vyzerá, že funguje, aj keď to nedáva žiadnu logiku pre spotrebiteľa,“ vraví.

Zabudnúť na VYšeHRAd. Má pravdu. Dodáva totiž, že „ľudia, ktorí pricestujú zo Slovenska, si v Prahe pochvaľujú takzvané value for money, čiže pomer ceny a kvality“. Problém teda hľadajme doma. Ak sa vrátime k príkladu so žabou, podobne je to aj s ľuďmi v Bratislave. Neudialo sa to okamžite. Na každoročne rastúce ceny si priebežne zvykli, obalamutení tvrdením, že je tam najdrahšie na Slovensku – takže platiť veľa je zrejme v poriadku. Pritom nejde prioritne o potraviny, hodnotu Bratislavy určujú iné parametre.