Jerzy Buzek pristupuje k politickým problémom ako vedec – z nadhľadu a s ohľadom na celkový rámec
Keď bývalý poľský ministerský predseda Jerzy Buzek slávil 3. júla svoje 69. narodeniny, vedel, že sa pred ním otvára nová kapitola života. Krátko predtým sa totiž dohodli hlavné politické zoskupenia Európskeho parlamentu práve na ňom ako na nastávajúcom predsedovi tejto vyše sedemstohlavej inštitúcie.
Predvolebná dohoda ľudovcov, socialistov a liberálov zaručila 14. júla Jerzymu Buzekovi pohodlnú väčšinu. Rečou grafov a čísiel sa Poliakovo prvenstvo podporené troma štvrtinami hlasov europoslancov javí byť priam triumfálnym.
Len na prvý polčas. Na druhej strane stojí za výslednými súčtami takzvaná reálnopolitická prax, ktorá núti vidieť celý volebný proces v triezvejších farbách. Medzifrakčná dohoda napríklad určila rozdelenie päťročného mandátu predsedu Európskeho parlamentu (EP) na dve polovice. Počas prvej povedie EP J. Buzek a počas druhej predseda eurosocialistov Martin Schulz z Nemecka. Je to ten istý človek, ktorý v roku 2003 podrobil talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho pichľavej kritike za spôsob vedenia vnútornej politiky a údajné spojenia s mafiou. Temperamentný „Il Cavaliere“ to nenechal len tak a Nemcovi uštedril dnes už legendárnu slovnú príučku: „Pán Schulz, poznám v Taliansku filmového producenta, ktorý nakrúca film o nacistických koncentračných táboroch. Odporučím mu obsadiť vás do roly kápa. Ste perfektný do takejto úlohy.“