Colin P. Field, Charles Schumann, Salim Khoury, Gary Regan, Tony Micelotta, Jamie Boudreau, Angus Winchester... Barová scéna má svoje legendy tak ako každá iná profesia.
Hosť túži dať si v príjemnom bare kvalitný drink, porozprávať sa s múdrym a v psychológii trochu podkutým barmanom. A vôbec ho nezaujíma, ako to vyzerá v zákulisí barmanského sveta. Ale vybudovať si takýto bar, získať si a udržať dobrú povesť – to chce čas, energiu, investície a veľa odborného i všeobecného vzdelania. „Každé ráno si kupujem niekoľko denníkov vrátane zahraničných, doma mám encyklopédie, aby som s hosťom vedel rozprávať o akejkoľvek téme,“ hovorí šéf baru Hemingway parížskeho hotela Ritz Colin P. Field. Vraví sa, že všetko už bolo vymyslené a to najlepšie celkom na začiatku. Mnohí barmani pátrajú teda po starých knihách, zápiskoch a pamätiach už nežijúcich autorov úžasných drinkov, oprašujú staré receptúry, snažia sa odkryť rôzne barové filozofie a koncepcie (napríklad tiki-barov). A hnevajú sa na predchodcov, že im toho v písomnej podobe zanechali tak málo. Českého publicistu Adama Slavíka to inšpirovalo k vytvoreniu barmanskej putovnej knihy. Jeden z najuznávanejších majstrov knihárov Jiří Fogel zviazal v koži 330 ručne vyrobených čistých listov. Na každý z nich napíše svoj odkaz i najobľúbenejšiu receptúru niektorý z majstrov barmanskej svetovej scény. Prvým sa stal majiteľ pražského Bugsy´s Baru Václav Vojíř. Za nasledovníka si zvolil Charlesa Schumanna z Mníchova. Ten knihu kuriérskou službou zaslal slovenskému barmanovi Stanovi Vadrnovi, ambasádorovi Nikka whisky. „Počítam s tým, že naplnená kniha sa k nám vráti približne o šesť, sedem rokov. Dovtedy budú zápisky pred verejnosťou utajené,“ plánuje A. Slavík. Každá krajina v nej môže mať najviac šesť zástupcov a kuriérske náklady hradí vždy zasielajúci barman. Zo Slovenska letí kniha do Japonska ku Kazuovi Uedovi do baru Ginza Tender.
