Neprajníci môžu tvrdiť, že tento film len recykluje otrepané filmové klišé. A síce vo forme príbehu silného muža, ktorý medzi mantinelmi ringu rozdáva drsné rany, ale v súkromí plače na ramene svojej dcéry. Toto konštatovanie v zásade sedí. Rovnako evidentné je však aj to, že režisér Darren Aronofsky sa v snímke Wrestler úmyselne nepúšťa do komplikovanejšej zápletky. Pozornosť sa úplne koncentruje na portrét dosluhujúceho wrestlera, ktorému pri ústupe spod svetiel reflektorov kolabuje nielen telesná schránka, ale aj celý sociálny svet. Kamera sleduje hlavného hrdinu často v póze oka sprevádzajúceho bojovníka do súboja. A to bez ohľadu na to, či prichádza na vysvietený pľac koridorom ryčiaceho publika, alebo kráča zákulisím supermarketu na ceste za potupnou prácou. Bojisko je všade – to divákovi hlási ústredná metafora filmu. Ale hlavným ťahákom snímky je bezpochyby sám Mickey Rourke v úlohe zhasínajúcej wrestlerskej hviezdy. Namiesto nadržaného bitkára máme do činenia s umierneným športovcom-robotníkom, ktorý sa pred zápasom so súpermi priateľsky dohaduje na priebehu zápasu.
Náladu amerického filmu neurčuje adrenalín, ale skôr malý a spomalený svet niekdajšieho hrdinu. Celé to korunuje zvráskavená tvár opotrebovaného päťdesiatnika, pri ktorej nie je jasné, či ide o dokonalú filmovú masku alebo výsledok skutočného náporu vetrov šoubiznisu.(pg)
