Vraj záleží neraz len na podnikavosti miestneho úradu. Potom sa nájde dôchodca či nezamestnaný, ktorý si chce privyrobiť pár eur. Raz si ľudia uvedomia, že vylievať olej z panvice do záchodu či na smetisko je nezmysel, lebo z litra kuchynského oleja sa dá vyrobiť liter bionafty. A stáť bude o tretinu menej než na čerpacej stanici.
Skeptický našinec pokrúti nosom, ale pravdu má iba dovtedy, keď myslí iba na postupné zlievanie decilitrov použitého oleja do použitej PET fľaše a pochôdzku od domu k domu. František Valúch, psychológ i obchodník, je však optimista a myslí si, že na Slovensku je priestor pre stovky malých zariadení na výrobu bionafty. Samozrejme, ak starosta či celá samospráva dokáže dedinu nadchnúť, zabrnkať aj na ekologickú strunu a solidaritu, dokáže zmanažovať zber, možno ho po domácnostiach podporí aj výkupom od gazdiniek za pár centov. Ak ľudia prídu na to, že zber sa vyplatí napríklad v kuchyni v domove dôchodcov, v jedálni v škole, škôlke či v jasliach, v krčme či v reštaurácii. Aj malý biznis je biznis, hoci naň myslíme zatiaľ iba málo, ale aj niekoľko litrov bionafty môže dať niekomu prácu a o čosi zlacniť trebárs vykurovanie škôlky či zdravotného strediska.
V mestách možno pomôcť aj nemocničným kuchyniam, ktoré sa jednako trápia, čo s mastným odpadom, hotelovým či väčším mestským reštauráciám. Najmenšie so zariadení, ktoré stojí bez DPH 1 765 eur, dokáže vyrobiť denne do päťdesiat litrov bionafty a v slovenských pomeroch sa vraj dokáže zaplatiť už po pol roku. Na niečo také sa môžu zložiť aj traja, štyria taxikári. Ak štandardná reštaurácia McDonald‘s spotrebuje za mesiac osemsto až 1 600 litrov jedlého oleja, môže prejsť na naftové vykurovanie, prípadne jej zásobovacie autá jazdiť v podstate zadarmo.
