Keby mala táto recenzia len jednu vetu, znela by takto: Film o Coco Chanel je nakrútený s citom. Neznie to ako veľká pochvala, iba ako uznanie. Za to, že vzhľadom na tému, to mohla byť (povedzme, keby sa jej ujal Hollywood) väčšia pastva pre oči. Ale nebola a v hodine a trištvrte trvajúcej snímke ostalo dosť priestoru na myšlienky. Uznanie patrí za výber hlavnej predstaviteľky, lebo Audrey Tautouová hrala ako o život, no vyzeralo to nenásilne a prirodzene, takže človek si ju konečne prestane spájať s Améliou z Montmartru.
Francúzska režisérka Anne Fontainová, ktorá si k filmu napísala aj scenár, si zaslúži uznanie za spôsob, akým sa ujala témy. Životný príbeh Gabrielle Bonheurovej-Chanelovej priam vyzýva k heroicky ladenému dielu, v ktorom by hlavná postava s heslom „teraz vám to natrieme“ vytiahla do boja proti svetu vlády mužov a konvencií. Nie, nič také. Režisérka zobrazuje Coco ako ženu, ktorá síce vedela, kým nechce byť, ale trvalo jej dlho, pokiaľ prišla na to, čo chce so svojím životom robiť, aby bola šťastná. Fakt, že to nakoniec bola práca a nie muži, čomu zasvätila svoj život, len dokazuje, ako dramaticky preskočila vývoj a nielen v módnom návrhárstve. Uznania hodné je aj napätie, ktoré sa vo filme podarilo udržať až do záverečnej scény, hoci všetci diváci vedia, ako sa príbeh skončí. Keby táto recenzia mala mať dve vety, tá druhá by znela: Vydarený životopisný film z kategórie „treba vidieť“.(sip)
