Tento mesiac si obyvatelia niekdajšieho Československa pripomínajú dvadsiate výročie takzvanej zamatovej revolúcie, ktorá odzvonila štyrom desaťročiam komunistickej totality. Česi a Slováci nie sú jedinými, ktorí oslavujú zánik diktatúry. Rok 1989 sa vo svete zvykne označovať za medzník dejín s dominovým efektom v podobe zrútenia Berlínskeho múra a ukončenia studenej vojny. Bilancia uplynulých dvoch dekád v postkomunistickej strednej Európe, ktorá sa integrovala do štruktúr vyspelých krajín, vyznieva pozitívne.
Slovenské a iné európske médiá tento mesiac rekapitulujú udalosti z oných sychravých novembrových týždňov, keď sa na uliciach miest strednej a východnej Európy demonštrovalo za slobodu a keď Východoberlínčania rozbíjali Berlínsky múr. O osobné spomienky na účasť v protirežimových protestoch sa delia vtedajší disidenti, študenti a politici oboch garnitúr. Odchádzajúcej i nastupujúcej. Výrečne pôsobili reportáže z veľkolepých osláv v Berlíne, kde po boku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej kráčali bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov i zakladateľ poľskej Solidarity Lech Walesa. Do Berlína sa zišla medzinárodná politická smotánka, aby s miliónmi Nemcov vyzdvihla na novembri 1989 tri kľúčové dejinné stránky.