Článok pokračuje pod video reklamou
Dvakrát vraj do tej istej rieky nevstúpiš. Keď tečie, bude vždy iná, s inými rybkami, s inou náplavou... Príbeh Jána Semaňáka akoby sa však vymkol takejto logike – v rovnakej „liehovinovej“ rieke sa ocitol niekoľkokrát.
Nepracovať rukami, neťahať ťažké bremená, neplahočiť sa v čase-nečase, ale sedieť za čistým pracovným stolom, myslieť. Generácia otcov si takto predstavovala svetlejšiu budúcnosť pre svoje deti. A tak sa aj Ján Semaňák ocitol na strednej i vysokej strojníckej škole, hoci k tejto profesii cítil len veľmi vlažný vzťah. Preto sa radšej zamestnal v obchodnej firme Benzinol. „Na čerpacích staniciach sa predávalo aj pitie. Možno to ma inšpirovalo k rozhodnutiu otvoriť si po revolúcii vlastnú firmu na predaj alkoholu. Potom však známy stretol známeho, skrátka, dvaja spoločníci sme utvorili spoločnosť na výrobu liehovín, najmä konzumných. Fungovala tri roky, kým sa ešte dali rozdeľovať peniaze a kým do podnikania nevošiel tretí. Nastali problémy a hádky, nuž som odišiel,“ hovorí o prvých vkročeniach do nápojovej rieky J. Semaňák.
A tak sa vrátil k „jednoduchému“ predaju liehovín, popritom mu v podvedomí dozrievala veľkorysejšia myšlienka. „Vždy som mal rád tvorenie niečoho nového. Veď aj v spoločnej firme som si najviac cenil predaj 20-tisíc fliaš značkových likérov mesačne, ktoré trh vlastne predbehli,“ rozoberá pohnútky, ktoré ho napokon doviedli k „one man show“ – spoločnosti Karloff Kežmarok s prevádzkou v Cíferi. V západoslovenskej dedinke pri Bratislave sa mu totiž ponúkla kúpa pozemku s názvom Karlov dvor a odtiaľ bol už len krôčik k lepšie a medzinárodnejšie znejúcemu názvu Karloff. Akoby naozaj vstupoval do tej istej rieky – opäť s prázdnymi vreckami, opäť za neznámou značkou a opäť v rozbiehajúcej sa výrobe. Ale bohatší o deväťročné skúsenosti.
