Článok pokračuje pod video reklamou
Keď sa 18. novembra vrátil americký prezident zo šesťdňového turné po Ázii, objavili sa varovania pred oživovaním bipolárneho sveta. Tentoraz nie americko-sovietskeho, ale americko-čínskeho – a Európa by opäť hrala druhé husle. Zhodou okolností Európska únia na to odpovedala hneď na druhý deň voľbou stáleho predsedu Európskej rady, ktorý bude vystupovať ako náprotivok prezidentov veľmocí. Voľba nie veľmi známeho belgického premiéra Hermana Van Rompuya vyvolala vlnu záujmu o jeho osobu.
Zaujímavá bola prvá reakcia USA na zvolenie Hermana Van Rompuya za predsedu Európskej rady. Spojené štáty sú pochopiteľne zvedavé, kto povedie európsky kolos s hrubým domácim produktom prevyšujúcim ten americký. Vyhlásenie Bieleho domu vyjadruje presvedčenie, že zvolenie H. Van Rompuya „posilní Európsku úniu a umožní jej stať sa silnejším partnerom Spojených štátov“. Američania si skutočne želajú silnejšiu Európu. Nie je však nenahraditeľným partnerom na účely spomínané vo vyhlásení – „pri šírení bezpečnosti a prosperity na svete“. Na bezpečnosť si Američania dohliadnu i sami a prosperitu im pomôže udržiavať a šíriť hospodársky mocnejúca Čína, najmä ak sa od nej nevyžaduje osvojovanie si západnej pluralitnej demokracie.
