Prezidentov ako maku

V dánskej metropole Kodaň sa začal samit OSN o klimatických zmenách. Jeho hlavným cieľom je dosiahnutie dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov. Tá má nahradiť Kjótsky protokol podpísaný v roku 1997, ktorého platnosť vyprší o tri roky. Zrodiť by sa mala taktiež dohoda o finančnej podpore pre krajiny, ktoré najviac trpia prejavmi zmien podnebia – od povodní až po suchá. Účasť na decembrovej klimatickej konferencii OSN v dánskej Kodani potvrdilo 65 hláv štátov a predsedov vlád. Mnohí ďalší svetoví lídri účasť na rokovaniach zvažujú.

Maratón rozhovorov, ktorý odštartoval v roku 2007, zatiaľ nedokázal prekonať rozpory medzi bohatými a rozvojovými štátmi. Spornými otázkami zostávajú ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov a výška „klimatickej“ pomoci rozvojovému svetu. Prísľubom pozitívneho výsledku vrcholného stretnutia je posun v stanoviskách veľkých krajín. India totiž nedávno vôbec prvý raz prejavila ochotu zaviazať sa k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Jej predstavitelia pritom znižovanie emisií doteraz odmietali a tvrdili, že by išlo o príliš veľký zásah do hospodárstva krajiny. Obdobné vyjadrenia zazneli v predchádzajúcich dňoch aj zo strany Pekingu a Washingtonu. Čína by sa mala na samite zaviazať, že do roku 2020 zníži emisie o 40 až 45 percent oproti úrovni z roku 2005. Spojené štáty avizujú, že do roku 2020 sa zaviažu znížiť emisie oproti roku 2005 o 17 percent. Do roku 2025 ich chcú znížiť o 30 percent, do roku 2025 o 42 percent a do roku 2030 o 83 percent.