Keď spolumajiteľka firmy nahradí v pokladnici horskej chaty zamestnankyňu, nie je to pre úspory v čase krízy. Ani preto, že sama nemá čo robiť, ale z dôvodu, že chce vedieť, čo robiť treba. Marta Schultzová pri účtovaní totiž zistí všeličo lepšie než drahý prieskum.
Nápad staviť v kríze na školácke lyžiarske kurzy sa viacerým nezdal, lebo deti neurobia veľký biznis, majú predplatené služby, menu, nemôžu aperitív, pivo či víno. Z prvej ruky aj od pokladnice chaty v Kaltenbachu však štyridsaťsedemročná Tirolčanka Marta Schultzová vie, koľkí sa každoročne vracajú aj kvôli spomienkam, aj preto, že sa kedysi práve u nich naučili lyžovať a vodia už aj deti. Viaceré nemecké rodiny, a tie predstavujú vyše polovicu klientov jej spoločností na svahoch medzi dedinami Hochzillertale v Tirolsku aj na Mölltalerskom ľadovci v Korutánsku i v dvoch ďalších regiónoch, zredukovali dva zimné pobyty na jeden, v hoteloch ich uspokojí menší počet hviezdičiek a niektorí sa vracajú k penziónom. Pred pár rokmi mali zimu vypredanú už koncom leta, teraz sa ľudia rozhodujú neskoršie a sú prieberčivejší, pozorne sledujú, čo dostanú za každé euro. Preto im pripravuje nové rodinné balíčky, nové programy a hľadá aj nové trhy. Česi, Poliaci i Slováci tvoria už takmer dvanásť percent hostí, nuž v kríze turistov neubudlo.
