Meteorológovia už dlhší čas skúmajú vplyv aerosólových častíc, ktoré tvoria základ znečistenia ovzdušia, na vznik a silu búrok. Dôkladne sa nimi zaoberajú aj klimatológovia, lebo tieto častice sú napriek svojim drobným rozmerom veľkými hráčmi vo vývoji klimatického cyklu. Nové súvislosti zistil tím Jiwen Fanovej z laboratória pri Ministerstve energetiky USA v Richlande v štáte Washington. Spolu s ôsmimi kolegami ich predložila na konferencii Americkej geofyzikálnej spoločnosti v San Franciscu počas predvianočného týždňa a v časopise Journal of Geophysical Research.
Vzájomné pôsobenie aerosólov a oblakov je jednou z najmenej pochopených otázok klímy, čo komplikuje predpovede zrážok. Tím J. Fanovej skúmal v počítačovom modeli ovzdušia správanie oblakov kumulonimbov, takzvaných dažďových kôp, ktoré zaberajú široké výškové rozpätie – dole ich tvoria kvapky vody, hore kryštáliky ľadu. Vznikajú stúpaním vzduchu od zemského povrchu. To strháva aj častice aerosólov, ktoré sa stávajú jadrami kvapiek. Doterajšie výskumy priniesli rozporné výsledky – k silnejším búrkam niekde viedlo väčšie znečistenie, inde menšie. Vedci na počítači simulovali vznik kumulonimbov na základe reálnych údajov zo severnej Austrálie a východnej Číny. Menili obsah aerosólov, vlhkosť a výškovú premenlivosť rýchlosti i smeru vetra. Sledovali predovšetkým rýchlosť stúpania vzduchu a výsledné zrážky. Zistili, že sila búrok v znečistenom prostredí závisí od premenlivosti vetra, dokonca oveľa výraznejšie ako od vlhkosti. Ak je vietor silný, vo výrazne znečistenom vzduchu sa búrková oblačnosť nevytvorí. Ale pri slabšom vetre rastie pravdepodobnosť búrok priamo úmerne so znečistením vzduchu.