Správy o tom, že sa nejaký haker nabúral do systémov významnej firmy a ukradol dáta, prípadne len zmenil ich webovú stránku, nie sú ani v spravodajstve mainstreamových médií neobvyklé. Čo to znamená? Je naozaj nemožné ubrániť sa pred hakermi, alebo len firmy investície do ochrany údajov podceňujú?
Ak by sa robil rebríček najznámejších firiem dneška, značka Google by bola určite veľmi vysoko. Keďže ide o spoločnosť podnikajúcu v prostredí internetu, ktorá určuje svetové trendy, dalo by sa očakávať, že nedovolené prieniky, čiže haknutie, s jej menom spájať netreba. A predsa. Pred dvoma týždňami sa spravodajstvá predbiehali v tom, kto prinesie podrobnejšie informácie o čínskych hakeroch, ktorí sa nabúrali na stránku Googlu. Ukradli aj dáta používateľov. Útokom boli postihnuté aj ďalšie významné firmy. Problém bol v diere internetového prehliadača od Microsoftu.
Ale keď sa hovorí o kradnutí dát a deravých systémoch, netreba chodiť ani do zahraničia. Igigi je v poslednom období na Slovensku najpopulárnejší haker. Podaril sa mu prienik do Orangeu, najväčšieho slovenského mobilného operátora, získal heslá aj z Azetu, najnavštevovanejšieho servera na Slovensku, i z poisťovní Union či Uniqua. Podľahli mu aj ďalšie firmy. Používatelia, ku ktorým heslám a osobným údajom sa haker dostal, sa možno spýtajú: Prečo firmy niečo takéto dovolia? Prečo viac neinvestujú do svojho vybavenia? A ak sa niečo takéto stane v spoločnostiach so slušným rozpočtom, čo potom očakávať v malým firmách, ktoré majú osobné údaje ľudí a oveľa menej peňazí na to, aby ich v digitálnom prostredí ochránili? Nejde pritom len o citlivé dáta používateľov. Akákoľvek firma rovnakou cestou môže prísť aj o údaje, ktoré sú pre jej biznis významné a konkurencia je za ne ochotná zaplatiť.
