Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa okolo pol ôsmej, po večernej modlitbe Bab al-Yemen, hlavná a najväčšia z ôsmich brán jemenského hlavného mesta Saná zamykala. Kto to nestihol, musel stráviť noc pred bránami mesta. Až na svitaní škrípajúce krídla vrát rozospatí obrancovia askaríovia opäť otvorili.
Pred Bab al-Yemen si razia cestu davom tri osly, ktoré len-len vidno spod nákladu sušeného kukuričného šúpolia. Cyklista chce zoskočiť, ale prekáža mu dlhá košeľa. Zrazí sa so starým sedliakom, ktorému sa z prepchanej lykovej tašky vykotúľa cibuľa, reďkovky, banány a baranie stehno. Nasleduje dlhá diskusia, krik a nadávky.
Za bránou je malé námestie, ktoré sa rozvetvuje do ulíc bazáru Souq al-Milh. Jeho názov v preklade znamená Soľný trh. Kedysi sa v Jemene soľ nielen predávala, ale sa ňou bežne aj platilo. Do roku 1960 boli v obehu takzvané tereziánske toliare, vyrazené v Kremnici. Ako sa do prísne moslimskej krajiny dostali strieborné mince s podobizňou Márie Terézie, ktorej šaty odkrývajú bujné poprsie, nie je dodnes celkom jasné. Po tom, čo mince stiahli z obehu v Rakúsko-Uhorsku, ich kúpil etiópsky cisár. Do Jemenu sa pravdepodobne dostali od neho a stali sa oficiálnym platidlom. Akceptovali sa však iba toliare razené v roku 1780. Dnes ich kupujú turisti ako suveníry.
