Jednotlivé častice svetla možno „vyburcovať“ na zdanlivo nadsvetelné rýchlosti. Podmienkou je, aby ste im do letovej trasy cez sériu rôznych optických prekážok strategicky umiestnili ďalšiu vrstvu. V časopise Optics Express to oznámili fyzici zo Spojeného kvantového ústavu pri Národnom ústave pre štandardy a technológie a Marylandskej univerzity v Gaithersburgu (USA) na čele s Nataliou Borjemscaiaovou. Vo vákuu sa svetlo pohybuje rýchlosťou zhruba 300-tisíc kilometrov za sekundu. Ale ak prechádza sklom či vodou, výrazne sa spomalí. Platí to aj pri prechode svetla vrstvami elektricky izolujúcich materiálov. Vedci naskladali 30 dielektrických vrstiev, každú hrubú 80 nanometrov, teda štvrtinu vlnovej dĺžky použitého svetla. Striedali sa vrstvy materiálu s vysokou a nízkou hodnotou indexu lomu. Keď fotón narazil na rozhranie dvoch vrstiev, mal šancu, že sa buď odrazí, alebo prejde. Tým, ktoré prešli celým sledom 30 vrstiev, to trvalo 12,84 femtosekundy (tisícbilióntiny sekundy). A pridanie ďalšej vrstvy s vysokým indexom cestu fotónov skrátilo na 5,34 femtosekundy – akoby fotóny prešli celým súvrstvím nadsvetelnou rýchlosťou. Dá sa to vysvetliť vlnovými vlastnosťami svetla.
Na začiatku aj na konci súvrstvia sa svetlo správa ako častica, fotón, ale pri nárazoch na hranicu medzi vrstvami materiálu vytvára na každom povrchu vlny. Šíriace sa svetelné vlny spolu interferujú, tak ako protibežné morské vlny vytvárajú silné prúdenie pri pláži. Pri správnom usporiadaní vrstiev s vysokým a nízkym indexom lomu sa tieto vlny kombinujú a ich výsledkom sú „supervrtké“ fotóny. V skutočnosti však nedôjde k nijakému nadsvetelnému prenosu informácie.
