Známi len krútili hlavou, keď v roku 1991 dobrovoľne uvoľnil dobre platenú stoličku zástupcu riaditeľa odboru na generálnom riaditeľstve železníc, lebo chcel súkromníčiť. Ladislav Veršovský si obstaral tri fúriky, tri krompáče, pár lopát, najal dvoch robotníkov. Vlani, kríza-nekríza, nikoho pre nedostatok práce neprepustil a akciovka mala najlepšie výsledky v celej histórii.
Vlaňajšok priniesol výnosy štyridsať miliónov eur a zisk vyše dva milióny. V čase, keď sa to v brandži rúcalo. Ladislav Veršovský sa vie tešiť z veľkých i malých vecí. Ráno sa po ceste k autu na snehu v čiernych topánkach a obleku zvrtol, vrátil do domu, do hrsti nabral slnečnicové semiačka, vysypal sýkorkám a pozeral sa, ako sa zlietajú z okolitých stromov. O pol hodiny spoza pracovného stola zavolal stavbyvedúcemu, nech dá mimoriadnu odmenu strážnikovi pri vchode na stavbu. Keď chcel ísť neohlásený v sobotu na stavbu, strážnik mu zastal cestu s otázkou, čo tam chce. Povedal, že je generálnym riaditeľom spoločnosti Reding a onen chlap sa pri pohľade na jeho sveter a bundu zasmial, že to by mohol povedať každý a poslal ho írečitou stavbárčinou do teplých krajín. Firma sa rozrástla a nie každý pozná šéfa.
Koniec dynastie
