Ďurčo, Kulhány, Uhlár, Filo, Németh, Bruna, Korbelič, Frankl, Artz a desiatky ďalších. Ale iba Kaľamárová, Brezinová, Zaukolcová. Ženy v top gastronómii zrátame na dvoch rukách.
Ale otvorte dvere reštaurácie v „Hornom Dolnom“ a jedlo spravidla pripravuje kuchár v sukni, hoci málokedy ako šéf. V penzióne Šindľovec vo Zverovke sa však na šéfkuchárku vypracovala Mária Vitanovcová. „Jej prednosťou je aj trpezlivé zbieranie starodávnych receptov, na ktorých stojí naša ponuka i záujem hostí. Skúša novinky, vylepšuje, nepristupuje k radám s predpojatosťou, tak typickou pre jej mužských kolegov,“ pochvaľuje si majiteľka penziónu Marica Daňová. Zdôrazňuje aj ochotu žien pripravovať prácne jedlá ručne, bez polotovarov. Prečítajte si však jedálny lístok v drahšej reštaurácii, určite tam bude mužské meno. „Je to fyzicky namáhavá práca a časovo náročná,“ takto vysvetľuje Marián Harciník, šéfkuchár žilinskej Villy Nečas, fakt, že sa v špičke gastronomickej brandže ocitá málo ženských mien. Ladislav Németh z bratislavskej reštaurácie La Fiamma to vidí inak: „V kuchyni som so ženami nikdy nechcel pracovať. A teraz len oči otváram, aká je naša kolegyňa kreatívna a ako sa najmä pri pizziach, dezertoch a šalátoch prejavuje tá pomyselná ženská ruka vo ,vypiplanosti‘ jedál, vyváženosti chutí i v krásnom aranžovaní.“ Štvorhviezdičkový hotel Amália v Novej Lesnej si zo Zdenky Mlynarčíkovej vychoval šéfkuchárku. Pritom presadiť sa v príprave talianskej kuchyne (majiteľom je Talian) na slovenskej pôde nie je jednoduché. „Šéfkuchár-muž spravidla trvá na svojej pravde a radu či požiadavku chápe ako urážku. Ženy sa vedia viac prispôsobiť. Nie raz ju učil prípravu regionálnej špeciality niektorý z talianskych hostí. Rozdiel vidím aj v typickej ženskej hospodárnosti. Dokáže zužitkovať aj taký kúsok suroviny, ktorý by jej kolega zahodil. Veď tak to šikovná gazdinka robí doma automaticky,“ porovnáva riaditeľka hotela Katarína Cehuľová.
