Ako by sa zmenilo správanie ľudí, keby prestali existovať mantinely, ktoré určujú ich správanie dnes? Napríklad keby vojna zničila Zem, civilizácia by dožívala len v podobe hlúčikov ľudí a iba kde-tu by sa objavilo nejaké mesto? To je téma, ktorú post- apokalyptické filmy zbožňujú a režisérsky sa jej chytili aj bratia Hughesovci v Knihe prežitia. Zostávajúcich ľudí tridsať rokov po vojne, pre ktorú bol rozbuškou zrejme náboženský konflikt, umiestnili do prašno-ponurého prostredia, kde nie je nič okrem zvyškov niekdajšej civilizácie. Stali by sa v takomto prostredí z ľudí zvieratá uspokojujúce len potreby tela a jednoduché emócie? Sú morálne zákony v človeku, alebo sa objavia len vtedy, ak ľudí krotí spoločnosť na určitej civilizačnej úrovni? Takéto otázky núka Kniha prežitia a odpovede na ne hľadá aj Denzel Washington v úlohe pútnika, ktorý už dlhé roky počúva hlas svojho vnútra, aby chránil dôležitú knihu a odniesol ju na západ. Cesta, ktorú prejde, a činy, ktoré robí, sú počas filmu mimoriadne, ale až v závere divák premýšľa nad tým, či boli aj zázrakom.
Snímka ponúka veľa otázok, ktoré súvisia s človekom, svetom, kde žije, a so vzťahmi, ktoré v ňom fungujú. Tvorcovia prázdne miesto v odpovediach nenechávajú. Pre divákov, ktorí vieru v človeka stavajú na iné miesto ako vieru v Boha, sú ich názory miestami trochu provokačné, je však dobre, že o týchto veciach nútia premýšľať. Teda, ak o nich premýšľať chcete. Ak nie, tak Kniha prežitia je fajn akčný kúsok, kde je veľa grázlov a nepremožiteľný hrdina, ktorý im je v tvrdých súbojoch kedykoľvek pripravený uštedriť mesiášsku ranu.(ph)