Článok pokračuje pod video reklamou
Z hotela je k zjazdovke necelý kilometer. S nezáujmom míňame hotelový mikrobus a radšej sa odvážne šplháme na chrbty pokojne postávajúcich oslíkov. Lyže na kolená a ide sa. Zasnežené svahy strediska Oukaimeden v Maroku čakajú zvedavcov z Európy.
Lyžovať sa do Maroka? A vedia tam vôbec, čo je to sneh? Väčšina známych prekvapene dvíhala hlas. Ešte tak na pieskových dunách alebo voziť sa na ťavách po púšti, dodávali ironicky. My sme však už dávno mali oprášené školské vedomosti o pohorí Atlas i to, že jeho najvyšší vrch Džabal Tubkal sa driape do 4 167 metrov nad morom. Denne sme pred odchodom nazerali na skromnú webovú stránku marockého lyžiarskeho strediska Oukaimeden, ale vždy sme ju so sklamaním zavierali. Darmo bedekre hovorili, že sneh tam býva od polovice decembra do začiatku apríla, nejakých sto až stodvadsať dní, čiže v podstate tak dlho ako v horách na Slovensku. Tejto zimy sa však snehu do Atlasu priveľmi nechcelo. Až v prvej polovici januára prišla radostná e-mailová správa od organizátorov: Napadlo.
Z púšte do hôr
