„Po desiatich lekciách sa budete lepšie cítiť, po dvadsiatich budete lepšie vyzerať a po tridsiatich budete mať celkom nové telo,“ tvrdil nemecký cvičiteľ Joseph H. Pilates (1880 – 1967) o svojej metóde špecifického trénovania hlbokého svalového stabilizačného systému. Začali s ňou najprv profesionálni tanečníci akčného divadla a súčasná prax potvrdzuje jej prospešnosť aj u ďalších ľudí.
Súčasné kondičné, ľahko tréningové, ale aj rehabilitačné a regeneračné cvičebné a športové zostavy sú okrem klasických metód liečebného telocviku a posilnenia srdcovo-cievneho aparátu tradičnými metódami (vytrvalostné cvičenia na bežiacom koberci a bicyklovom ergometri) spravidla zamerané „fitnesovsky“. Čiže na veľké svalové skupiny, ktoré spolu so zvýšením sily zvýrazňujú optický efekt postavy. Oveľa nenápadnejšie a menšie, hlboko uložené dlhé a ploché štíhle svaly, označované ako hlboký stabilizačný systém, nie sú prístupné bežne používaným tréningovým technikám a športom. Ich činnosť akoby si väčšina cvičencov, ale aj trénerov, lekárov a fyzioterapeutov ani neuvedomovala. Pritom práve tieto skupiny svalov zodpovedajú za zdravý telesný vývoj každého človeka od detstva až po dospelosť – harmonický rozvoj postavy, správne držanie tela, efektívnosť pohybov i výkonnosti, správny kondičný potenciál.
