Ak práca baví, vyhorenie nehrozí. Manažérom sa však stáva, že strácajú motiváciu alebo narážajú na medziľudské vzťahy. U majiteľa či akcionára vyhorenie veľmi nepripadá do úvahy, lebo motivácia stále je. Ak sa rozhodne, že už nechce ďalej, môže firmu predať. Peter Zálešák a Ján Tomáš, spoluzakladatelia spoločnosti Nay, pred piatimi rokmi predali poľskému investičnému fondu Enterprise Investors 47,7 percenta akcií. Majoritu si ponechávajú. Ale na svoje doterajšie manažérske posty si inštalujú nástupcov.
„Mojím cieľom nie je už nič z firmy predávať, chcem tu zostať dlhodobo,“ hovorí doterajší najvyšší výkonný šéf spoločnosti Nay P. Zálešák aj za najbližšieho partnera, prevádzkového riaditeľa Jána Tomáša. Obaja sa po dvoch desaťročiach rozhodli stiahnuť z množstva dennej operatívy a sústrediť sa v riadení na vyšší level. Zostávajú v predstavenstve. „Spoločnosť na tomto stupni potrebuje novú krv, energiu, impulzy, pohľad aj z iného uhla, než som doteraz mal ja, človeka, ktorý potiahne firmu možno aj smerom, aký by mi neprišiel na um.“
J. Tomáš o svojom nástupcovi Karolovi Tisončíkovi hovorí: „Je s nami už osemnásť rokov, naposledy bol obchodným riaditeľom, je našou krvnou skupinou a pozná naše myšlienkové pochody, firemnú politiku, kultúru, atmosféru, aktívne sa podieľal na ich tvorbe, dlho bol mojou pravou rukou.“ K. Tisončík nie je zďaleka jediný postupujúci po kariérnom rebríčku. „Napokon, dnes už neriadime firmu tak, aby sme museli vedieť a rozhodovať o každom hárku papiera,“ dodáva J. Tomáš. Aj preto, že sa snažia o kolegiálnu, priateľskú atmosféru, tvorbu dobrého tímu. Zo stredného manažmentu neodchádza prakticky nik.