Po dvadsiatich rokoch obnovy podnikateľského stavu sa aj na Slovensku vytvorili rôzne typy biznismenov. Líšia sa nielen tým, čo predávajú a vyrábajú, ale najmä tým, ako nakladajú s vlastným životom. Psychológovia hovoria o vytváraní hierarchie a ukladaní hodnôt, podnikatelia častejšie volia slová o uprataní hlavy tak, aby sa jeden nezbláznil. Vycúvanie z veľkého biznisu sa nepovažuje za porážku alebo stratu energie. Často je to naopak. Dostať sa za vodu znamená možnosť žiť nový život, najvlastnejší z vlastných.
Takáto elitná zostava sa v jednej téme Profitu nestretne hocikedy. Ľubor Benkovič začal podnikať už štyri mesiace po nežnej revolúcii. Jozef Modrovich aj Rudolf Lukačka boli na čele firiem, ktoré založili v roku 1991, desať rokov a viac. Marian Marek odkúpil firmu, v ktorej pracoval. Juraj Droba bol spoločníkom úspešnej PR firmy osem rokov, a to vtedy, keď toto odvetvie vlastne iba naberalo kontúry. Miroslav Vester svoju firmu na biznis informácie budoval takisto jedenásť rokov. Všetci mimoriadne úspešní muži, známi v biznise, pojmy vo svojej brandži.
Prvý do poslednej chvíle nemusel firmu predávať. Všetko išlo ako po masle. Až na tú neuveriteľnú únavu. Ďalšieho zlákala iná kariéra – pozícia vo vrcholovom vedení veľkej firmy. Iným sa postupne kopili zdanlivo malicherné dôvody vycúvať, až napokon sa ukázalo výhodnejšie podiely predať, ako ich ďalej držať v rukách.
