Článok pokračuje pod video reklamou
Omáčka v prášku, ale aj konzervované paradajky, lístkové cesto či rybie prsty. Bujónová kocka, očistené zemiaky, marcipánová pasta, zmes na chlieb. O tom všetkom je chválený i zatracovaný convenience.
Laik tomu povie polotovar, profesionál convenience. Prvý má na mysli polodohotovené porcie i prípravky, z ktorých sa jedlo doslova vyčaruje. Ten druhý však vie, že hranice convenience sú veľmi pružné. Podľa slovníka sa výraz prekladá ako pohodlie, výhoda či vymoženosť, convenience food zase znamená mrazené, konzervované a dehydrátované potraviny a potraviny na rýchlu úpravu. Aj z toho vidno, že convenience si ako kulinárska kategória predpojaté zatracovanie nezaslúži. „Nechcel by som, aby sa z kuchárčiny celkom vytratila. Znamenalo by to návrat zbytočnej neefektívnej driny. Keď sme kedysi potrebovali kačacie prsia, museli sme si hydinu ošklbať a naporcovať. Alebo – aj so stratami – načistiť za vagón zeleniny,“ vraví odborný poradca filmu Obsluhoval jsem anglického krále, gastropedagóg Václav Šmíd. Považuje však za kulinársku česť, aby sa hra s predpripravenými surovinami ďalej viedla v kuchárovej réžii. K používaniu convenience sa nechce priznať žiaden šéfkuchár. Pritom štatistika výrobcov hovorí o inom, veď nakŕmiť stovky sa dá iba takými ekonomickými cestami. Šikovnosť a kreativita kuchára však spočíva v inom – poradiť si s convenience tak, aby vždy vzniklo originálne jedlo. Nie náhodou sa aj zvučné mená slovenskej gastroscény (Jaroslav Ertl, Štefan Kiss) dali do služieb spoločností s convenience ponukou. Šéfkuchári sa sťažujú, že elévi sa „bez prášku“ ani nepohnú, že nepripravia bešamel a nevedia dodať jedlu chuť prirodzeným spôsobom. Aj vďaka spoločnostiam, ktoré sponzorujú štúdium a súťaže. To naozaj nie je metóda, ktorou by sa dokázali s convenience tvorivo a nekonvenčne pohrať. A o to pri nej práve ide.
